Po surovej analógovej energii 70. rokov a kapele Black Sabbath ostávame pri masívnom zvuku, no meníme storočie aj celú architektúru. Dnes vstupujeme v AudioKulte do sveta Richarda Wagnera a jeho megalomanského diela Der Ring des Nibelungen (Nibelungov prsteň). Konkrétne do momentu, ktorý dokážem počúvať dokola bez toho, aby stratil čo i len štipku svojej pohlcujúcej sily – Siegfriedov smútočný pochod.
Pre mnohých audiofilov sú operné kusy zväčša vinylové boxy, na ktoré sa práši a majú pekné obaly. Drvivá väčšina z nich však celú operu nikdy nepustila. O to viac prekvapí opera Nibelungov prsteň, ktorá má komplet čosi cez 15 hodín. Ale povedzme si pravdu, opery Richarda Wagnera sú iné.
Richard Wagner bol vo svojej podstate možno prvá skutočná rocková hviezda histórie. Neuspokojil sa s bežným orchestrom, a tak si nechal skonštruovať vlastné nástroje (známe Wagnerove tuby) a v Bayreuthe postavil špeciálne divadlo Festspielhaus so zakrytým orchestrálnym priestorom (der verdeckte Orchestergraben). Chcel dosiahnuť prvý skutočný „3D surround sound“ v histórii: zvuk dychov a smútočných bubnov sa najprv premieša pod pódiom, odrazí od dreveného stropu a až potom zasiahne poslucháča ako celistvá, nekompromisná akustická vlna.
Wagnerov Bayreuth
Lístky na festival do Wagnerovho divadla v Bayreuthe sú pre bežného smrteľníka takmer nedosiahnuteľné. Poradovníky na niekoľko rokov dopredu z neho robia doslova mýtus. Predstava sedieť len pár kresiel od Karajana a počúvať tie veľkolepé vokály odrážajúce sa od akustiky sály je božia.
Keď si doma pustíš Siegfrieds Trauermarsch cez DA prevodník Canor a slúchadlá s obrovským podaním priestoru (ako HiFiMAN Susvara, HE1000 se či Arya), robíš presne to, čo zamýšľal Wagner – nechávaš sa pohltiť architektúrou tónov bez toho, aby si videl mechaniku orchestra.
Prečo je Richard Wagner preverenie High-End reťazca?
- Extrémny dynamický rozsah: Prechod od takmer nepočuteľného poryvu sláčikov až po masívny sonický náraz celého dychového aparátu.
- Čitateľnosť v chaose: Schopnosť aparatúry rozlíšiť jednotlivé vrstvy leitmotívov (motív meča, heroizmu, smrti), keď orchester hrá na hranici svojich fyzických možností.
- Sub-basový základ: Údery na veľký bubon a timpany, ktoré na planárnych slúchadlách nevytvoria len hluché dunenie, ale presne ohraničený tlak akustickej vlny.
Nibelungov prsteň
Operná epopeja o 4 dejstvách zaujme už tým, že v celku trvá viac ako 15 hodín. Vypočuť si takto dlhú operu, to už vyžaduje veľkú dávku závislosti.
Príbeh Nibelungovho prsteňa (kliknite sme len ak vás to zaujíma) je to dlhé 🙂
Wagnerov Nibelungov Prsteň Nibelungov (Der Ring des Nibelungen) je obrovský hudobný epos v štyroch operách, ktorý trvá približne 15 hodín. Je to príbeh o moci, chamtivosti, láske, zrade a zániku sveta bohov. Richard Wagner ho postavil na severských a germánskych mýtoch.
Najlepšie sa chápe ako jeden súvislý príbeh – od ukradnutého zlata až po pád bohov.
- Predohra k eposu: Zlato Rýna (Das Rheingold)
V hlbinách Rýna strážia vodné víly čarovné zlato. Trpaslík Alberich ho ukradne a uková z neho prsteň, ktorý dáva neobmedzenú moc tomu, kto sa vzdá lásky. Boh Wotan medzitým sľúbil obrom Fasoltovi a Fafnerovi odmenu za stavbu božského sídla Valhalla. Keď nemá čím zaplatiť, zmocní sa Alberichovho zlata aj prsteňa. Alberich na zlato uvalí kliatbu: každý, kto ho bude vlastniť, bude trpieť. Wotan síce získava prsteň, ale zároveň spúšťa reťaz udalostí, ktorú už nedokáže ovládať. - Prvá opera: Valkýra (Die Walküre)
Wotan chce získať späť prsteň, no je zviazaný vlastnými zákonmi a sľubmi. Jeho dcéra, valkýra Brünnhilda, má pomôcť bojovníkovi Siegmundovi, ale Wotan jej napokon prikáže, aby ho nechala zomrieť. Siegmund miluje Sieglindu, ktorá je v skutočnosti jeho sestrou. Brünnhilda sa vzoprie Wotanovi a pokúsi sa ich zachrániť. Siegmund zahynie, Sieglinda však utečie a čaká jeho dieťa – hrdinu Siegfrieda. Wotan Brünnhildu za trest uspí a obklopí ju ohňom. Zobudí ju iba muž, ktorý sa nebojí plameňov. Bohovia sa tu ukazujú ako mocní, ale väznení vlastnými pravidlami. Brünnhilda stráca božský status. - Druhá opera: Siegfried
Siegfried vyrastá bez toho, aby poznal svoj pôvod. Vyková si meč zo zvyškov otcovej zbrane, zabije draka Fafnera, ktorý stráži poklad, a získa prsteň i prilbu, ktorá umožňuje meniť podobu. Po ochutnaní dračej krvi rozumie reči vtákov. Jeden ho nasmeruje k Brünnhilde, ktorá spí v ohnivom kruhu. Siegfried sa cez plamene dostane až k nej a zobudí ju bozkom. Obaja sa do seba zamilujú. Objaví sa tak hrdina, ktorý sa nebojí ani bohov, ani smrti. Zdá sa, že by mohol prelomiť kliatbu prsteňa. - Záverečná opera: Súmrak bohov (Götterdämmerung)
Siegfried sa dostane na dvor Gibichungovcov, kde ho intrigy a čarovný nápoj pripravia o spomienky na Brünnhildu. Oklamaný si vezme inú ženu a pomôže získať Brünnhildu pre Gunthera. Keď Brünnhilda pochopí zradu, podieľa sa na Siegfriedovej smrti. Až potom sa dozvie pravdu o manipulácii, ktorá za tým stála. V závere Brünnhilda pochopí celý rozsah kliatby. Vezme si späť prsteň, skočí na Siegfriedov pohrebný oheň a oheň sa rozšíri až na Valhallu. Rýn sa vyleje, prsteň sa vracia vodným vílam a sídlo bohov zhorí.
Výsledok: Starý poriadok sa zrúti. Prsteň sa vracia k Rýnu a vláda bohov sa končí.
Čo celý príbeh vlastne znamená?
Prsteň nie je iba fantasy dobrodružstvo s bohmi, drakom a hrdinom. Je to príbeh o tom, čo sa stane, keď sa moc stane dôležitejšou než láska a keď sa aj tí najmocnejší pokúsia ovládnuť svet pomocou pravidiel, ktoré sami porušujú. Nevdojak ma napádajú paralely s dneškom.
A hudobne? V Karajanovom podaní sa orchester postupne stáva hlavnou postavou. Opera preberá symfonické prvky. Wagner prepája všetky štyri opery motívmi, ktoré sa vracajú a menia podľa toho, čo sa práve deje. Volajú sa leitmotívy – hudobné značky postáv, predmetov, myšlienok či osudu. Prsteň, meč, Valhalla alebo kliatba tak majú svoj vlastný hudobný život.
Preto sa dá Prsteň počúvať takmer ako pätnásťhodinová symfónia s ľudskými hlasmi. A niekedy, najmä pri Karajanovi, má človek pocit, že speváci sú súčasťou orchestra, nie jeho hlavnými hviezdami.
To však neznamená, že Wagnerova hudba je iba abstraktná symfónia. Jej sila spočíva práve v spojení oboch svetov: orchester vytvára hlbokú štruktúru a ľudský hlas do nej vnáša konkrétnu emóciu, konflikt a zraniteľnosť.
Legendárne nahrávky
Pri Wagnerovom Prsteni existuje jeden absolútny, nedotknuteľný monument, ktorý dodnes zdobí audiofilské knižnice na celom svete:
Sir Georg Solti & Wiener Philharmoniker – Wagner: Der Ring des Nibelungen (DECCA / Hi-Res Lossless)
Slávny komplet z rokov 1958–1965 bol nahraný vizionárskym producentom Johnom Culshawom v Sofiensaale vo Viedni. Culshaw použil pionierske stereo techniky a premiestňoval hudobníkov v priestore tak, aby vytvoril trojrozmerné divadlo. Keď v Súmraku bohov zaznie Siegfriedov pochod, počujete neuveriteľný hlboký priestor tejto sály a lesklý, masívny tón viedenských dychov.
Herbert von Karajan – Prsteň Nibelungov Deutsche Grammophon · Berlín, 1967–1970
Karajanov cyklus s Berlínskymi filharmonikmi je pozoruhodný práve tým, ako necháva vyniknúť vnútornú stavbu Wagnerovej hudby. Namiesto neustáleho tlačenia na dramatickosť počujete jednotlivé vrstvy orchestra, jemné prechody a motívy, ktoré sa vynárajú z hudobnej textúry.
Najatraktívnejšie High End pasáže opery Nibelungov prsteň
Das Rheingold · predohra. Hudba sa rodí z jediného hlbokého tónu a postupne sa rozvíja do mohutného prúdu. Wagner tu vytvára dojem, že počúvame samotný vznik sveta. Skvelé na slúchadlá: sleduj, ako sa z jednoduchého základu postupne vynárajú ďalšie vrstvy orchestra.
Die Walküre · I. dejstvo: Pre mňa jeden z najľudskejších momentov celého cyklu. Z búrky, únavy a osamelosti sa rodí príťažlivosť dvoch ľudí. Orchester postupne odhaľuje city, ktoré postavy ešte nedokážu pomenovať. Wagner tu nie je mytológ, ale psychológ
Die Walküre · III. dejstvo. Najslávnejšia pasáž z celého Prsteňa. Rytmus, plechové dychy a prudký pohyb vytvárajú pocit divokej energie. Pozná ju aj človek, ktorý nikdy nevidel operu. Ale v kontexte príbehu je to viac než efektná hudba – valkýry odnášajú padlých bojovníkov.
Die Walküre · III. dejstvo, záver: Toto by som postavil nad samotnú Jazdu valkýr. Wotan musí potrestať vlastnú dcéru, ktorú miluje. Hudba čarovného ohňa potom obklopí spiacu Brünnhildu ochrannou stenou plameňov. Je v nej neha, majestátnosť aj smútok.
Siegfried · II. dejstvo: Siegfried odpočíva v lese a počúva vtáky. Wagner necháva orchester napodobňovať prírodu, no výsledkom nie je obyčajná zvuková kulisa. Drobné motívy, drevené dychy a sláčiky vytvárajú svet, ktorý pôsobí takmer ako predchodca filmovej hudby. Výborná pasáž na počúvanie farieb orchestra.
Siegfried · III. dejstvo, záver: Po dlhom putovaní sa hrdina dostane cez oheň k spiacej Brünnhilde. Hudba sa postupne rozžiari a prerastie do jedného z Wagnerových najväčších milostných vyvrcholení. Nie je to len romantický duet – je to okamih, keď sa stretne ľudská túžba s niečím takmer nadľudským.
Götterdämmerung · III. dejstvo: Toto je pre mňa jeden z najväčších orchestrálnych momentov celej opernej literatúry. Wagner v hudbe znovu pripomína motívy zo Siegfriedovho života – jeho pôvod, meč, hrdinstvo i tragický osud. Orchester sa mení na rozprávača, ktorý dokáže povedať viac než akákoľvek postava.
Götterdämmerung · III. dejstvo, finále: Absolútne vyvrcholenie celého cyklu. Brünnhilda pochopí pravdu, obetuje sa a s ňou sa rúca starý svet bohov. Wagner postupne vracia motívy, ktoré sme počúvali počas všetkých štyroch opier, a skladá z nich obrovské hudobné rozlúčenie. Ak si máš pustiť iba jeden dlhší úsek z Prsteňa, vybral by som tento.
Vokálny záťažový test: Hlasy, ktoré prerazia orchester
Wagner nie je len o dychových nástrojoch a kotloch. Jeho vokálne party sú pre spevákov absolútnym fyzickým výkonom. Na nekompromisnom reťazci je fascinujúce sledovať, ako sa ľudský hlas dokáže presadiť nad stočlenným orchestrom bez toho, aby znel skreslene. Pre vernejší test stredov a prirodzenosti vokálu má Wagner tri nedotknuteľné miesta, ktoré na planárnych slúchadlách preveria textúru a lokalizáciu hlasu v trojrozmernom priestore:
1. Die Walküre (Valkýra) – 1. dejstvo: „Winterstürme wichen dem Wonnemond“
- Postavy / Interpretácia: Siegmund – James King / Sir Georg Solti (DECCA).
- Test pre High-End: Tenorový výstup plný dramatického napätia. Na dobrom aparáte musíte počuť presný dych speváka, mäkké rezonancie jeho hrudníka a sprievodné sláčiky, ktoré neprekrývajú tón, ale tvoria okolo neho jemný obal.
2. Die Walküre – 3. dejstvo: „Leb wohl, du kühnes, herrliches Kind!“ (Wotanovo lúčenie)
- Postavy / Interpretácia: Wotan – George London / Hans Knappertsbusch alebo Hans Hotter / Sir Georg Solti.
- Test pre High-End: Hlboký, majestátny a zároveň tragický basbaritón. Keď sa Wotan lúči s dcérou Brünnhilde, jeho hlas musí mať obrovský objem a váhu. Ak reťazec nestíha v nižších stredoch, Wotan bude znieť tenko; ak je aparát vyladený, zimomriavky sú zaručené.
3. Götterdämmerung (Súmrak bohov) – 3. dejstvo: „Starke Scheite schichtet mir dort“ (Brünnhildina obeta)
- Postavy / Interpretácia: Brünnhilde – Birgit Nilsson / Sir Georg Solti (DECCA).
- Test pre High-End: Absolútny vrchol dramatického sopránu. Birgit Nilsson mala hlas, ktorý dokázal prebiť aj ten najhlasnejší orchestrálny tutti výbuch. Na slúchadlách HiFiMAN sledujte, či výšky pri jej najvyšších a najhlasnejších tónoch nezačnú rezať uši. Na správne nakŕmenom zosilňovači Canor ostáva jej hlas stabilný, hladký a neskutočne dominantný.
Audionahrávka večera
Vyhľadajte na Apple Music alebo Tidale track „Götterdämmerung: Trauermarsch (Siegfrieds Trauermarsch)“ najprv zo spomínaného Soltiho remastru v Hi-Res Lossless a potom si ho porovnajte s Karajanovým prevedením. Objavíte dva odlišné svety.
Počúvajte ten pomalý, temný rytmus kontrabasov. A potom to príde: prvý úder osudového motívu. Sledujte, ako vaša aparatúra dokáže udržať absolútnu kontrolu nad masou dychových nástrojov. Tón sa nedrobí, nesplýva do jedného hlučného gulášu, ale každý nástroj má svoj vlastný vzduch, svoju rezonanciu a presné miesto na scéne. Je to čistá, katarzná hudobná dráma.
Z môjho pohľadu je Solti emotívnejší, Karajan naopak analytickejší a hudobne čitateľnejší.