AudioKult: Igor Stravinskij a Svätenie jari, šesť tvárí rituálneho šialenstva

Čím to je, že Igor Stravinskij a Svätenie jari vyvolali pri premiére v Théâtre des Champs-Élysées bitku v hľadisku? Aké sú najlepšie nahrávky

Vitajte pri druhej časti rubriky AudioKult. Dnes zhasíname svetlá, vypíname telefóny a ideme preveriť limity nášho reťazca dielom, ktoré v roku 1913 doslova prevrátilo Paríž hore nohami. Igor Stravinskij a Svätenie jari (the Rite of Spring). Čím to je, že táto hudba vyvolala pri premiére v Théâtre des Champs-Élysées regulérnu bitku v hľadisku?

Nahrievame Canor a Hifimana a ideme rozobrať 6 ikonických masteringov Stravinského Svätenia jari

Igor Stravinskij bol vo svojej dobe absolútny hudobný radikál. Parížske publikum odchované romantickou eleganciou nebolo pripravené na to, čo prišlo. Stravinskij vzal celý symfonický orchester a spravil z neho nekompromisný, neúprosný bicí nástroj. Zrušil klasické melodické linky, nasadil divoké polyrytmické štruktúry, surové paganistické údery a agresívne disonancie. Ľudia sa v hľadisku začali prekrikovať, ruvačka prešla z názorov do pästí a dirigent Pierre Monteux musel dohrať dielo pod ochranou polície.

Pre našu zostavu – teda iPad s Apple Music Classical, prevodník a zosilňovač Canor Crius H5S a magnetoplanárne slúchadlá HiFiMAN Susvara – je to brutálny test. Ak nahrávka nemá správny mastering a dirigent neudrží orchester na uzde, celé sa to zleje do nečitateľného hlukového bloku. Na svete sa nahralo desiatky, možno stovka interpretácií.

Ktorých šesť si máme pustiť a čím sú výnimočné?

Existuje možno stovka nahrávok a prevedení, pripravili sme šesť úplne odlišných z nášho pohľadu zásadných – od surového analógu cez autorskú históriu, mosadznú dravosť až po mrazivú modernu.

1. Igor Markevitch & Orchestre National de l’ORTF

Ak chceš počuť, ako znel Stravinskij bez moderného akustického prikrášľovania, toto je tvoj cieľ. Nahrávka vznikla pre francúzsky label Pathé-Marconi (EMI) a audiofilská značka Speakers Corner z nej neskôr spravila kultový analógový lis.

V čom je táto nahrávka na zostave jedinečná?

V surovosti a bezprostrednosti. Hneď v úvode, kde hrá sólo fagot vo vysokom registri, počuješ charakteristické chvenie plechu a dych interpreta v bezprostrednej blízkosti, akoby stál dva metre od teba. A keď nastúpi časť Danse sacrale, údery kotlov majstrovsky predvedú prúdovú kontrolu Canoru – basový impulz je bleskový, pevný a nezanecháva žiadny nežiaduci dozvuk. Počuť tam každú prasklinu dreva a tlak dychu.

To znie skvelo. A čo ponuka z modernejšej produkcie s ultratichým pozadím?

2. Teodor Currentzis & MusicAeterna

Teodor Currentzis je zase úplný protipól. V jeho nahrávke pre Sony Classical sú hĺbka priestoru a dynamický rozsah priam extrémne. Ticho medzi jednotlivými taktmi je dokonale čierne. V rozlíšení 24-bit/96 kHz Hi-Res Lossless si všimni časť Augurs of Spring: akcentované sláčiky uderené drevom sláčika (col legno) počuješ s takým mikrodetailom, že presne lokalizuješ jednotlivé violončelové pulty v pravom kanáli. Zvuk je až mrazivo chirurgický a poslucháča okamžite pohlcuje.

3. Igor Stravinskij & Columbia Symphony Orchestra

Tu si to Igor Stravinskij aj sám oddirigoval a nahral pre vydavateľstvo Columbia.

Výroba vydavateľstva Columbia Records v tej ére používala špecifické trojkanálové pásy (3-Track master tapes). Táto nahrávka má obrovskú historickú a rytmickú váhu. Je na nej síce prítomný jemný páskový šum analógového masteru, no kvalitný audiofilský reťazec ho neprekrýva – podáva ho ako prirodzenú súčasť plastického trojrozmerného priestoru. Počuť, ako sám autor pracoval s akcentmi a pauzami.

4. Leonard Bernstein & New York Philharmonic

A nezabúdajme na Leonarda Bernsteina! Podľa mňa urobil jednu z najlepších interpretácií ever. Máloktorý dirigent dokáže udržať tie masívne plechové nástroje s trombónmi a trúbkami tak dokonale pokope bez toho, aby sa zvuk zosypal.

Na „Lennieho“ nesmieme zabudnúť. Bernstein mal v sebe neskutočnú dávku dravosti a živelnosti. V jeho verzii z roku 1958 (prípadne neskoršej digitálnej z roku 1982 pre Deutsche Grammophon) ukáže plechová sekcia silu Canor zostavy s Hifimanom.

Pri agresívnych pasážach dychov má väčšina bežných slúchadiel tendenciu podliehať sluchovej únave a zlievať tóny do rezonujúceho hlukového bloku. Bernstein však drží trombóny a trúbky pod prísnou kontrolou. Počuť presný akustický tlak aj mikrotextúru rezonancie nátrubkov, pričom celok zostáva transparentný a muzikálny.

5. Pierre Monteux & Paris Conservatoire Orchestra

Toto je čistá história. Monteux bol človek, ktorý dirigoval tú slávnu, divokú premiéru v Paríži v roku 1913! Keď to v roku 1956 nahral pre legendárnu sériu RCA Living Stereo, spájal autentické autorské spomienky s vtedajším špičkovým analógovým záznamom na dva mikrofóny. Niečo mimoriadne, dýchajúce. Možno nie tak precízne uriadené dychy ako u Bernsteina ale pustite si druhú časť Le Sacrifice. Prýštiaca energia. Budete mať pocit, akoby ste boli súčasťou ojnice obrovského štvortaktného motora.

Originál vinylu máme aj v raritnej zbierke. 🙂

6. Sir Georg Solti & Chicago Symphony Orchestra)

Solti s Chicago Orchestra z roku 1974 je jedinečné zvukové delo. Nahrávka vyšla pod hlavičkou Decca (s ich ikonickým mikrofonickým rozostavením Decca Tree) a audiophile label Speakers Corner z nej spravil legendárny vinyl, dnes už len raritne dostupný.

Pre náš Canor a Susvary je to brutálny test basových bubnov a plechových nástrojov. Mimochodom zabalený originál LP máme v zbierke tiež. 🙂

AudioKult: Nahrávka večera

Pavel: Aký orientačný bod a rituál teda odporučíme poslucháčom pre túto noc?

Gemini: Zhasnite svetlá, nasadte si slúchadlá, otvorte Apple Music Classical a vyhľadajte verziu Teodora Currentzisa (2014).

Čo počúvať: Prejdite priamo na časť: Augurs of Spring (Hry mladých panien) **. Zatvorte oči a sústreďte sa na prvé sekundy. Sledujte ten neľudsky presný rytmus úderov sláčikov, ticho, ktoré po každom seknutí nastane a mikroskopický detail dreva narážajúceho na struny. Ak vám pri tomto pasáži nenaskočia zimomriavky, váš prevodník nedáva hudbe to, čo v nej leží.

Potom si dajte Bernsteinove Danse sacrale a počúvajte ten riadený rachot. Večer nezaspíte. 🙂

Prajeme vám hlboký, nerušený a emóciami nabitý posluch. Vidíme sa pri ďalšom AudioKulte. Povenujeme sa minimalizmu Gavina Bryarsa a skúsime pochopiť, ako mohol vyzerať film Titanic, keby tam neosadili ako ústredný hudobný motív ten ľúbezný gýč.

Zdieľať: