Sú hudobné objavy, pri ktorých si povieš: Ako je možné, že toto som nepoznal? Presne to sa mi stalo pri nahrávke amerického skladateľa: George Crumb Makrokosmos v interpretácii klaviristky Margaret Leng Tan.
Som z poresvedčenia liberál. Mám rád slobodu. Ale toto? Myslel som si, že už mám v hudbe napočúvané všeličo. Coltrane, Lester Bowie, free jazz, Stockhausen, Ligeti, Schönberg, Webern, Bern, Nono, …ich experimenty a zvukové výlety do neznáma. A potom príde klavír, ktorý ma presvedčí, že som ešte len otvoril dvere.
Klavír? Ale ktorý klavír?
Keď sa povie klavír, väčšina z nás si predstaví čierne alebo biele klávesy, kladivká, struny a veľký koncertný nástroj. Crumb túto predstavu vezme a trochu ju rozoberie. Doslova.
V Makrokosme klavirista nehrá iba na klávesoch. Siahne dovnútra nástroja, rozochvieva struny, brnká na ne, tlmí ich, používa rôzne predmety a pracuje so zvukmi, ktoré by sme od klavíra vôbec nečakali. Niekedy počuješ kovové rezonancie, inokedy zvončeky, šepot, zvláštne údery alebo zvuky, akoby prichádzali z inej miestnosti.
A predsa je to stále klavír.
Alebo skôr celý orchester ukrytý v jednom nástroji.
George Crumb Makrokosmos a jeho hudobný vesmír
Crumb vytvoril prvé dva diely Makrokosmu v rokoch 1972 a 1973. Každý obsahuje dvanásť skladieb inšpirovaných znameniami zverokruhu. Už samotné názvy naznačujú, že nepôjde o obyčajný klavírny recitál: The Phantom Gondolier, The Abyss of Time, Spiral Galaxy či Music of Shadows.
Nie je to však hudba, ktorá sa snaží šokovať za každú cenu. Crumb dokáže byť tajomný, temný, poetický aj prekvapivo nežný. Jednotlivé skladby majú vlastné svety, ale spolu vytvárajú zvláštnu zvukovú cestu. Raz sa ocitneš v priestore, ktorý pripomína starý rituál, inokedy počúvaš niečo krehké a takmer nehmotné.
A práve v tom je jeho sila. Experiment tu nie je samoúčelná atrakcia. Je to spôsob, ako nájsť nové možnosti hudobného vyjadrenia.
Margaret Leng Tan: objav, ktorý otvoril dvere
K nahrávke Margaret Leng Tan som sa dostal na odporúčanie a musím povedať, že to bol jeden z tých tipov, za ktoré sa oplatí poďakovať.
Tan patrí medzi najvýraznejšie interpretky hudby využívajúcej rozšírené klavírne techniky. S Crumbom na príprave nahrávky úzko spolupracovala a skladateľ na ňu aj dohliadal. Nie je to teda iba klaviristka, ktorá sa rozhodla predviesť, čo všetko sa dá s nástrojom robiť. Rozumie jeho zvláštnemu jazyku.
Na jej interpretácii ma fascinuje najmä cit pre farbu a dynamiku. Dokáže nechať zvuk takmer zmiznúť a vzápätí vytvoriť rezonanciu, ktorá zaplní celý priestor. Nič netlačí na silu. Aj tie najnezvyčajnejšie zvuky majú svoje miesto.
A potom si nasadíš slúchadlá, zapneš Canor a uvedomíš si, že počúvaš celý vesmír a pritom jediného človeka pri jednom klavíri.
Free jazz bez saxofónu?
Možno aj preto mi Crumb pripomenul Coltranea a Lestera Bowieho. Nie preto, že by zneli podobne. To by bolo príliš jednoduché. Spája ich skôr sloboda hľadať zvuk tam, kde ho poslucháč ešte nečaká.
Pri free jazze sme si zvykli, že hudobník môže prekročiť hranice nástroja, rytmu aj harmónie. Pri Makrokosme sa podobná sloboda odohráva v klavíri. A zrazu zisťujem, že na objavovanie nových zvukových svetov nepotrebujem ani saxofón, ani trúbku, ani elektrické experimenty.
Stačí jeden klavír a človek, ktorý sa nebojí pozrieť pod jeho veko.
High-End, ktorý nehrá podľa pravidiel
Z audiophile pohľadu je to mimoriadne zaujímavá nahrávka. Nie je to však materiál na tradičné predvádzanie Canoru a high end slúchadiel z hľadiska basov alebo dokonalej stereo scény.
Tu sa oplatí počúvať dozvuky, jemné rezonancie, kovové zafarbenie strún a rozdiel medzi úderom do klávesu a zvukom, ktorý vznikne priamo vo vnútri nástroja. Niektoré tóny akoby sa v priestore ešte chvíľu hľadali, iné sa rozplynú skôr, než ich stihneš zachytiť.
Práve preto odporúčam počúvať Tan na kvalitných slúchadlách alebo zostave, ktorá dokáže zachovať jemné dynamické rozdiely. Nie kvôli efektnosti. Kvôli tomu, aby sa nestratili tie najtichšie udalosti.
Nahrávka vyšla na Mode Records ako album Makrokosmos I & II (Mode 142) a existuje aj vo vysokom rozlíšení 24 bit / 96 kHz. Pri tejto hudbe má kvalitná nahrávka skutočne čo odhaliť.
Audionahrávka večera
Dnes by som neodporúčal počúvať Makrokosmos ako hudbu do pozadia. Pusti si ho celý, najlepšie v pokoji, zhasni svetlá a bez toho, aby si popri posluchu robil niečo iné. Nie, neboj, pri tomto nezaspíš.
Všímaj si, ako sa mení charakter nástroja. Ako sa z klavíra stáva zvuková krajina, v ktorej sa strieda napätie, ticho, tajomstvo a nečakaná krása.
A možno sa pristihneš pri tom istom, čo ja: že si doteraz poznal iba jednu z mnohých možností, ktoré klavír ponúka.
George Crumb mi pripomenul, že hudobná sloboda nemá hranice. A Margaret Leng Tan mi ukázala, že aj pod vekom obyčajného klavíra sa môže skrývať celý vesmír.