V dnešnom AudioKulte sa zatárame do Brazílie. Za tento výber je priamo zodpovedný Michal. Človek, s ktorým zdieľam mnohé spoločné názory. Zdalo sa mi, že som po dlhšom čase stretol spriaznenú dušu. Chlapíka, ktorý cíti že High End je viac o hudbe než o technike a snobarine. Rozprával mi ako jeho maloletý syn miloval Bossa novu. Tak tento AudioKult na tému Bossa nova je venovaný práve jemu.
Bossa nova je zvláštny hudobný fenomén.
Nemá veľké bicie, nemusí kričať, nepotrebuje dramatické aranžmány. Niekedy je to iba hlas, španielska gitara a rytmus, ktorý sa tvári, akoby tam vlastne ani nebol. A predsa táto tichá hudba koncom 50. rokov zmenila brazílsku populárnu hudbu a o niekoľko rokov neskôr dobyla Ameriku a celý svet.
Začala v Riu. Pri mori, v bytoch, kluboch a kaviarňach. A pri troch mužoch, ktorých mená by mal poznať každý, kto má rád dobrú hudbu:
- João Gilberto.
- Antônio Carlos Jobim.
- Vinicius de Moraes.
A potom prišla Astrud Gilberto a jej The Girl from Ipanema.
Ak však poznáte bossa novu iba cez The Girl from Ipanema, poznáte z nej približne toľko, ako z Paríža Eiffelovku.
Bossa nova nikdy nechcela byť hlasná
Bossa nova znamená niečo ako „nová vlna“ alebo „nový trend“. Vychádzala zo Samby, ktorá bola tradične hudbou brazílskeho tanca a ulice. Bossa nova ju stíšila. Zobrala jej rytmické jadro, ale presunula ho do oveľa intímnejšieho priestoru.
Gitara začala robiť neuveriteľnú vec.
João Gilberto na nej vytvoril charakteristický rytmický vzorec, v ktorom palec drží basu a prsty vytvárajú synkopovaný akordický pulz. Hlas pritom spieva takmer bez námahy.
Žiadne veľké gestá, žiadne „Eau pozrite, ako viem spievať“.
Skôr počúvajte, ako sa hudba pohybuje.
A práve v tom je bossa nova dodnes taká moderná a jedinečná.
Z čoho Bossa nova vznikla?
Bossa nova nevznikla vo vákuu. Vyrástla zo samby, ale stretla sa s americkým cool jazzom, modernou harmóniou a mestskou kultúrou povojnového Ria. V hudbe sa objavili zložitejšie akordy, jemnejšia dynamika, synkopy a nový spôsob frázovania.
A dôležité bolo aj prostredie.
Brazília budovala v 50-tych rokoch obraz modernej krajiny. Nová generácia brazílskej mestskej vyššej triedy začala hľadať hudbu, ktorá zodpovedala novému životnému štýlu. Namiesto hlučného klubu prišla obývačka, malé podniky, kaviarne, pláž a bytové stretnutia. A soundtrackom tejto novej Brazílie sa postupne stala práve Bossa nova. Bola mestská, elegantná a nenápadná.
Nedá mi urobiť krátku filmovú odbočku. Videli ste film Večierok (The Party) s Peter Sellersom? Jedna z najúžasnejších komédií, aké si s bossa novou môžete spojiť. Sellers ako totálne dezorientovaný, katastrofálne nevhodný hosť na večierku. Okolo neho sa rozpadáva svet a do toho prichádza Claudine Longet s gitarou. A spieva. Ticho. Nevinne. Takmer bez výrazu. Ak ste Večierok nevideli, určite si ho pozrite.
Naša ponuka LP
| Stan Getz and Charlie Byrd – Jazz Samba | 30 |
| Stan Getz & Joao Gilberto – Getz / Gilberto | 45 |
| Stan Getz Featuring Joao Gilberto – The Best Of Two Worlds | 24 |
| Stan Getz With Laurindo Almeida | 50 |
| Stan Getz – Communications ’72 | 18 |
| The Girls From Ipanema (Best Of Bossa Nova) výber | 8 |
Tri mená, bez ktorých by tento príbeh neexistoval
João Gilberto
João Gilberto nebol iba spevák a gitarista. On zmenil spôsob, akým sa bossa nova hrá. Jeho spev je neuveriteľne tichý, presný a sústredený. Gitara pritom vytvára samostatný rytmický svet.
Práve preto je jeho prvý veľký album Chega de Saudade (1959) absolútne zásadný. Nahrávka predstavila charakteristické znaky bossa novy v koncentrovanej podobe a býva označovaná za album, ktorý žáner definitívne uviedol do života.
Ak chcete pochopiť bossa novu, nezačínajte s The Girl from Ipanema. Začnite Joãom Gilbertom.
Antônio Carlos Jobim
Ak bol Gilberto telom bossa novy, Jobim bol jej skladateľským mozgom. Napísal melódie, ktoré znejú jednoducho, ale pri pozornejšom počúvaní odhaľujú nádhernú harmonickú architektúru.
- Chega de Saudade.
- Desafinado.
- Samba de Uma Nota Só.
- Água de Beber.
- Corcovado.
- Wave.
Jobim spojil brazílsku rytmiku s jazzovou harmóniou a jeho hudba mala zároveň zvláštnu príbuznosť s Debussym a francúzskou impresionistickou tradíciou. To je aj dôvod, prečo bossa nova tak dobre funguje na kvalitnom systéme.
Je nenápadná. Ale pod povrchom je neuveriteľne komplikovaná.
Vinicius de Moraes
A potom je tu často na Slovensku prehliadaný Vinicius de Moraes. Podobne ako Bob Dylan. Básnik, ktorého texty dali Jobimovým melódiám inú vrstvu – poetickú, melancholickú, často spojenú s láskou, samotou, morom, nocou a Rio de Janeiro. Mnoho poslucháčov u nás však tým textom nerozumie, čo je škoda.
Samba da Bênção
É melhor ser alegre que ser triste
Alegria é a melhor coisa que existe
É assim como a luz no coração
Mas prá fazer um samba com beleza
É preciso um bocado de tristeza
Não se faz um samba de qualquer maneira
Samba bom é a nossa beira
Samba bom é a mesma coisa que rezar
Samba požehnania
Lepšie je byť veselý ako smutný
veď radosť je to najlepšie, čo existuje
Je to ako svetlo v srdci,
Ale aby sme zložili krásnu sambu,
potrebujeme trochu smútku.
Sambu sa nedá skomponovať len tak hocijako
Dobrá samba sa hraje u nás,
Dobrá samba je to isté ako modliť sa
Jobim a de Moraes spolu vytvorili niekoľko základných piesní bossa novy a ich spolupráca siaha aj k filmu Orfeu Negro. Práve táto spolupráca pomohla Jobimovi dostať jeho hudbu k širšiemu publiku.
A potom vznikla jedna z najslávnejších piesní 20. storočia:
Garota de Ipanema
Áno, samozrejme. The Girl from Ipanema
João Gilberto, Astrud Gilberto, Tom Jobim, Stan Getz.
Nahrávka z roku 1963 sa stala medzinárodným symbolom bossa novy a Library of Congress ju zaradila do National Recording Registry. Astrud Gilberto pritom v čase nahrávania nebola profesionálnou speváčkou. Jej jednoduchý, takmer hovorený prejav sa stal jedným z charakteristických zvukov bossa novy mimo Brazílie.
A tu vzniká nádherný paradox.
Jedna z najznámejších piesní sveta vznikla z hudby, ktorá bola postavená na nenápadnosti.
Stan Getz do nej priniesol americký jazz. João Gilberto brazílsku gitaru. Astrud úplne nový typ speváckeho prejavu. A Jobim melódiu, ktorá sa už nikdy nestratila.
Ale bossa nova nebola iba João, Tom a Astrud
Ak zostaneme iba pri tejto trojici, prídeme o polovicu príbehu.
Nara Leão
Nara Leão bola jednou z kľúčových postáv raného hnutia. Jej hlas bol úplným opakom veľkých speváckych gest. Krehký, Intímny, trochu melancholický.
Jej album Nara (1964) je nádherným dokumentom obdobia, keď sa bossa nova začala prepájať so širšou brazílskou piesňovou tradíciou.
A Nara je dôležitá ešte z jedného dôvodu. Bossa nova sa postupne prestala tváriť ako hudba pohodlného mestského života. Nara sa začala venovať aj sociálnym a politickým témam a jej Opinião de Nara z roku 1964 už stojí na hranici medzi bossou, sambou a protestnou piesňou.
Bossa nova sa začala meniť.
Elis Regina
A potom prišla Elis. A s ňou úplne nová energia. Elis Regina nebola João Gilberto. Nemala byť. Jej hlas je väčší, dramatickejší, fyzickejší. Práve preto je taká zaujímavá.
Ak chcete počuť, kam sa brazílska hudba z bossa novy vyvíjala, Elis & Tom (1974) je jedna z nahrávok, ktorú by som si určite nenechal ujsť. Elis a Jobim sa tam stretnú v neuveriteľne elegantnom dialógu. Album vznikal v Los Angeles v roku 1974 a patrí k najvýznamnejším nahrávkam brazílskeho jazzu a bossa novy.
Vypočujte si Águas de Março.
Tu už bossa nova nie je nostalgickou pohľadnicou z Ipanemy. Je živá. Zrelá. A nádherne zvláštna.
Kľúčové nahrávky, ktoré odporúčam
Ak by som mal niekomu zostaviť malú bossa nova knižnicu, nevybral by som iba hity.
Povinný začiatok.❗Chega de Saudade, Desafinado, Brigas Nunca Mais. Počúvajte gitaru.
Nie spev. Najprv gitaru. A potom si uvedomíte, že João Gilberto vlastne hrá rytmickú sekciu aj harmóniu naraz.
Ešte intímnejší pohľad na jeho svet.
Ak chcete pochopiť jeho absolútnu kontrolu nad hlasom a gitarou.
Toto nepreskakujte.❗Album vznikol ešte pred Getz/Gilberto a bol jedným z prvých veľkých amerických jazzových stretnutí s bossa novou. Priniesol aj skladby, ktoré sa stali štandardmi, vrátane Desafinado a Samba de Uma Nota Só.
Samozrejme. Ale nepočúvajte iba hit The Girl from Ipanema. Skúste Corcovado, Desafinado, Vivo Sonhando. Práve tam pochopíte, prečo album funguje aj po desaťročiach.
Toto je pre mňa jedna z najdôležitejších nahrávok celej kapitoly. Nie je to iba „bossa nova album“. Je to Jobimov svet farieb, priestoru a harmónie.
Album vznikol v štúdiu Rudyho Van Geldera v Englewood Cliffs a aranžoval ho Claus Ogerman. A práve Wave, Triste, Lamento alebo Look to the Sky ukazujú, že Jobimova hudba dokáže existovať aj bez veľkého speváckeho mena.
Krehkosť namiesto virtuozity. A práve som ju sem zaradil.
Bossa nova, ktorá už dospela. A jeden z albumov, ktoré by som si pokojne zobral na opustený ostrov.
Vedeli ste, že o bossa novu sa obtrel aj Sinatra? Vypočujte si album Frank Sinatra & Antônio Carlos Jobim – Francis Albert Sinatra & Antonio Carlos Jobim (1967).
Sinatra sa tu totiž nespráva ako Sinatra z veľkých swingových orchestrov. Stíši sa. Jobimova gitara je jemná a Claus Ogerman vytvára veľmi elegantný priestor. Album má na Apple Music aj 50th Anniversary Edition. Skúste Wave, Dindi, Meditation alebo How Insensitive. A potom si všimnite, ako Sinatra pracuje s hlasom.
Flora Purim
Ak chcete vidieť, ako sa bossa nova začína rozpúšťať v jazze, Flora Purim je veľmi zaujímavá odbočka. Tu už sme pri brazílskom jazze a neskôr pri fusion. Jej cesta vedie od brazílskej hudby k Joe Zawinulovi, Chickovi Coreovi, Return to Forever a úplne inému typu rytmického sveta.
A čo ďalšia generácia?
Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a u Koao Gilbertovej dcéry to platí naplno.
Bele Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a u Koao Gilbertovej dcéry to platí naplno. Jej hudba už patrí do úplne iného sveta – pridá sa aj elektronika, moderná produkcia, ambientnejší priestor. Ale tá intímnosť spevu, stále tam počujete niečo z otca.
Ticho. Vzduch. Rytmus, ktorý nemusí byť vysvetľovaný. Skúste si pustiť jej Samba da Bênção alebo Samba E Amor.
Ak chcete úplne inú geografiu bossa novy, skúste Lisa Ono. Brazílsko-japonská speváčka ukazuje, ako ďaleko sa tento hudobný jazyk dokázal dostať. Bossa nova sa z lokálneho fenoménu stala medzinárodným jazykom, ktorý už dávno nepatrí iba Riu. Pustite si Look to the Rainbow alebo My Funny Valentine.
Z audiofilského hľadiska
A teraz to, čo nás v AudioKulte prirodzene zaujíma. Bossa nova je pre high-end takmer ideálny materiál. Nie preto, že má veľké basy. Práve naopak. Je to hudba mikrodynamiky.
Počúvajte hlas/sax , gitaru, kontrabas a jemnú perkusiu a priestor.
Ak máte dobré slúchadlá, všimnite si, ako má João Gilberto hlas často takmer položený na gitarovom rytme. Nesnaží sa gitaru prekričať. Je jej súčasťou.
Pri Getz/Gilberto si všimnite, ako sa tenorový saxofón Stana Getza vznáša nad týmto neuveriteľne ľahkým rytmickým základom.
A pri Wave počúvajte priestor medzi nástrojmi. Nie samotné nástroje.
To je podľa mňa jeden z najlepších testov dobrého high-end systému. Bossa nova nepotrebuje, aby vám systém ukázal, aké hlboké sú basy. Skôr aby určil priestor. Ako ďaleko od seba sú jednotlivé nástroje a koľko vzduchu medzi nimi zostáva. Môžte sa toho intímneho zvuku dotknúť.
Audiofilské kúsky, ktoré by som si nenechal ujsť
- Getz/Gilberto – 1963
Najmä Corcovado a Desafinado. - Wave – Antônio Carlos Jobim – 1967
Ideálne na test priestoru, jemnej dynamiky a farby nástrojov. Album bol nahrávaný vo Van Gelder Studios. - Francis Albert Sinatra & Antônio Carlos Jobim – 1967
Toto je nádherný experiment. Frank Sinatra, ktorý zrazu spieva oveľa menej, než je zvyknutý. Jobimova gitara. Claus Ogerman. Tlmené nadýchané aranžmány akoby z perinky. Mäkká rytmika. A obrovské množstvo priestoru. - A potom Elis & Tom.
Tam už môžete počúvať hlas ako fyzický nástroj.
Audionahrávka večera
Antônio Carlos Jobim – Wave
Ak mám dnes MIchalovi (ktorý mal btw. pred pár dňami meniny) odporučiť jednu jedinú nahrávku, bude to Wave so Sinatrom. Nie The Girl from Ipanema. Nie Desafinado.
Wave.
Verím, že Canor Crius H5S je už zahorený a prvá dojmy z posluchu sú na svete. Stlm svetlo. Opráš dobré slúchadlá. Primeraná hlasitosť. A prvé minúty nerieš techniku.
Počúvaj, ako sa Jobimova gitara dotýka klavíra, kontrabasu a orchestru. Ako Claus Ogerman necháva jednotlivé farby objavovať sa a miznúť.
Potom si ju pusti ešte raz. minimalisticky. Tentoraz priamo z Jobimovho albumu Wawe. Počúvaj rytmus a priestor. Možno si všimneš, čo sa mi na bossa nove páči najviac.
Tá hudba človeka nenúti počúvať. Ona ho nechá počúvať.
A možno práve preto tak dobre funguje na večer. Ja som si ju už užil.
A ešte jedna vec na záver
Ak ste doteraz poznali bossa novu najmä ako príjemnú hudbu k večeru, káve alebo koktailu, skúste jej dať druhú šancu. Nie je to hudba do pozadia. Je to hudba, ktorá sa tvári ako pozadie. Jobim a Gilberto určite nechceli ani tvoriť High End kulisu pre snobov a audiofilov. Naopak. Prýšti z nej život a energia. Aj preto táto hudba prežila desaťročia a do zbierky cítiaceho hifistu rozhodne patrí.
Za jej ľahkosťou je samba, jazz, moderná harmónia, poézia, melanchólia, Rio konca päťdesiatych rokov a neuveriteľne presná práca s rytmom.
A keď si potom po Chega de Saudade, Getz/Gilberto, Wave a Elis & Tom znovu pustíte The Girl from Ipanema, možno ju už nebudete počuť ako hit.
Budete počuť celý príbeh, ktorý je za ňou.
A to je podľa mňa okamih, keď sa z príjemnej hudby stáva hudba, ktorú si človek začne naozaj vážiť.