Poznáš to. Začnú hrať prvé tóny a už vieš, čo príde. All by Myself. Balada Erica Carmena, ktorú neskôr preslávila aj Céline Dion. Veľký hlas, veľké emócie, veľká osamelosť. Ideálna pesnička na chvíľu, keď má človek pocit, že celý svet odišiel na dovolenku bez neho. Lenže čo ak ti poviem, že jednu z najznámejších melódií tejto piesne napísal niekto iný? Eric Carmen vs Rachmaninov.
Jej pôvod totiž nájdeme v druhej časti Klavírneho koncertu č. 2 c mol, op. 18, ruského skladateľa Sergeja Rachmaninova. Konkrétne v pomalom Adagio sostenuto, kde sa nádherná téma rozvíja v dialógu klavíra a orchestra.
Carmen vs Rachmaninov
Eric Carmen bol klasicky školený klavirista a Rachmaninovovu hudbu miloval. Pri písaní piesne ho oslovila práve táto melódia. Upravil ju pre svoju skladbu a zasadil ju do úplne iného hudobného kontextu. Keď sa ukázalo, že práva na použitie hudby nie sú také jednoduché, ako si pôvodne myslel, dohodol sa s Rachmaninovovou pozostalostnou správou na podiele z honorárov. Rachmaninov sa tak napokon objavil aj medzi autormi popového hitu.
Zdroj: Classic FM



Klasika vs pop
Najprv si pusti All by Myself. Carmenovu aj Celine Dion verziu. A hneď po nich druhú časť Rachmaninovho klavírneho koncertu č. 2. Nie preto, aby sme sa zhodli, ktorá verzia je lepšia. Skús si všimnúť, čo sa stane, keď tú istú hudobnú myšlienku obklopí namiesto popovej rytmiky špičková kopozícia a celý symfonický orchester.
- Eric Carmen – All by Myself
- Celine Dion – All by Myself
- Rachmaninov – Klavírny koncert č. 2, Adagio sostenuto
Melódia, ktorá má viac než jeden život
Ak by sa príbeh končil tu, aj tak by to bol slušný dôvod na večer s Rachmaninovom. Lenže Eric Carmen sa k jeho hudbe vrátil ešte raz.
V roku 1976 vydal Never Gonna Fall in Love Again. Aj táto pieseň má klasický pôvod: jej melódia vychádza z pomalej časti Rachmaninovovej Symfónie č. 2 e mol, op. 27.
Dve popové piesne. Dve veľké, trochu bolestivé melódie. A jeden skladateľ, ktorý dokázal hudobne vyjadriť smútok tak, že jeho témy prežili celé desaťročia a našli si cestu aj do rádií.
Prečo si pustiť celý koncert?
Rachmaninovov Druhý klavírny koncert vznikol v rokoch 1900 až 1901. Má približne 35 minút a patrí k dielam, v ktorých sa technická virtuozita stretáva s mimoriadne silným melodickým talentom.
Druhá časť je prirodzeným vstupom do jeho sveta. Nemusíš poznať hudobnú teóriu, sledovať partitúru ani si čítať životopis skladateľa. Stačí počúvať, ako sa melódia presúva medzi klavírom, dychovými nástrojmi a orchestrom. Ako sa napätie postupne buduje a zasa uvoľňuje. A ako dlho môže hudba rozvíjať jeden pocit bez toho, aby potrebovala slová.
Potom si však vypočuj aj prvú a tretiu časť. Koncert nie je iba zásobárňou krásnych melódií. Je to celok s dramatickým oblúkom, kontrastmi a energiou, ktorú z krátkeho a zjednodušeného popového singla jednoducho nedostaneš.
Audiokult: Rachmaninov
Ak máš chuť na poriadny klavír a orchester a máš to šťastie vlastniť LP Chesky records, skús nahrávku s Earlom Wildom, Royal Philharmonic Orchestra a dirigentom Jaschom Horensteinom. Historickú nahrávku síce Chesky Records neskôr znovu vydali ale má ju len málokto a ani na streame ju nenájdeš. Iba na youtube, ale to už o audiofílii veľmi nie je.
Každopádne je mimoriadne zaujímavá nielen zvukom, ale aj tým, ako sa klavír a orchester navzájom dopĺňajú.

Na streame Apple classical by som vybral jednu z nasledovných variant
2023 · Berliner Philharmoniker Recordings: Moderná nahrávka s výnimočne detailným zvukom, jasne vykresleným klavírom a veľkým orchestrom. Výborne sa hodí na ukážku toho, ako sa jednotlivé vrstvy hudby rozvíjajú okolo hlavnej melódie.
Decca · klasická Decca: Ak chceš zdôrazniť predovšetkým emóciu a široký melodický oblúk, siahol by som po tejto interpretácii. Ashkenazy a Previn nechávajú hudbu prirodzene plynúť, bez toho, aby sa z koncertu stal iba klavírny exhibičný výkon.
Audionahrávka dnešného večera
Uvoľni sa, zhasni svetlo, otvor decko dobrého vína a nechaj sa ovládať melanchóliou a emóciou. Ako nahrávku večera odporúčam druhú časť tohto klavírneho koncertu. Aby sme naplnili ambície Canoru a magnetoplanárov, ako hlavnú audiofilskú voľbu by som volil interpretáciu Gersteina a Petrenka.
V druhej časti koncertu najprv identifikuj melódiu z All by Myself, a potom môžeš sledovať, ako sa jej okolie mení, rozvíja, rastie… — ako sa ozve dychový nástroj, ako mlódiu preberie klavír a ako ju orchester postupne rozvinie do divokej riavy.
Pri počúvaní sa nesústreď iba na to, či klavír znie dostatočne mohutne alebo či dokážeš rozlíšiť jednotlivé nástroje. Sleduj predovšetkým vzťah klavíru k orchestru. Kedy sa stiahne, kedy prevezme vedenie a ako sa melódia mení podľa toho, kto ju práve hrá.
To je chvíľa, keď sa dobrá nahrávka prestáva predvádzať a začne slúžiť hudbe.
A ak si po tomto večeri pustíš All by Myself trochu inými ušami, účel bol splnený.
AudioKultový objav: Niekedy stačí jedna známa popová pieseň, aby sa pred tebou otvorili dvere k celému svetu klasickej hudby.
