Bill Laurance, Michael League – Close to Home: hudba ACTu, ktorá nepotrebuje publikum

Bill Laurance, Michael League pri albume Close to Home akoby som sa ocitol v miestnosti, kam poslucháč obyčajne nemá prístup.

Bill Laurance, Michael League – Close to Home je intímny hudobný rozhovor dvoch priateľov. Nenápadný album, ktorý sa vám postupne dostane pod kožu.

Keď dvaja hrajú jeden pre druhého

Pri albume zo stajne ACT Music Close to Home mám zvláštny pocit, že som sa ocitol v miestnosti, kam poslucháč obyčajne nemá prístup. Nie na koncerte, nie v štúdiu, ale niekde medzi dvoma hudobníkmi, ktorí sa poznajú tak dobre, že si nemusia nič vysvetľovať.

Bill Laurance sedí za klavírom, Michael League strieda bezpražcovú basgitaru a oud, občas pridá hlas. Žiadne bicie, žiadna veľká zostava, žiadna snaha ohúriť. A predsa je tu napätie, ktoré ma pri počúvaní drží od prvej chvíle.

Bill Laurance, Michael League: Malý priestor, veľká hudba

Laurancea a Leaguea spája viac než dvadsať rokov spolupráce. Poznáme ich aj z úplne iného hudobného sveta – zo Snarky Puppy, kde majú k dispozícii rozsiahle aranžmány, množstvo nástrojov a veľkú zvukovú paletu.

Na Close to Home však všetko zredukovali na podstatu. Album vznikol počas troch aprílových dní v Château Palmer vo francúzskom Bordeaux. Nie v klasickom nahrávacom štúdiu, ale v prostredí, ktoré sa stalo súčasťou hudby. Zvukár Nic Hard ponechal v nahrávke aj prirodzené ruchy: dych hudobníkov, zvuky nástrojov, vtáky v záhrade.

Nie je to samoúčelný trik. Práve vďaka tomu hudba nepôsobí ako dokonale vyčistený produkt. Má svoj vzduch, blízkosť a ľudskosť.


Keď technika slúži emócii

Z audiofilského pohľadu je to veľmi vďačná nahrávka v hi-res lossless formáte. Nie preto, že by sa tu niekto predvádzal s extrémnymi dynamickými kontrastmi alebo efektným priestorom. Jej čaro spočíva v detailoch, ktoré by pri bežnom počúvaní mohli uniknúť.

Klavír má prirodzené telo, basa nie je len hlbokým sprievodom a oud prináša do hudby inú, jemne orientálnu farbu. Medzi tónmi zostáva ticho, ktoré tu nie je prázdne. Práve naopak – patrí k hudbe.

Najlepšie to vynikne pri počúvaní cez Canor a slúchadlá. Zvuk dua je akoby uzavretý sám v sebe. Intímny, tlmený, ale pod povrchom neustále napätý. Mám pocit, že tí dvaja nehrajú pre nás. Hrajú jeden pre druhého a my máme výnimočnú možnosť byť pri tom.


Čo si vypočuť pozornejšie

Album má dvanásť krátkych skladieb, no netreba z neho robiť hudobnú prehliadku. Skúsil by som sa zastaviť pri troch.

  • Luray – úvodná skladba, ktorá okamžite nastaví atmosféru. Všímajte si blízkosť nástrojov, dych a drobné zvuky, ktoré by v bežnom štúdiu možno odstránili.
  • Wisdom – krásny príklad toho, ako si obaja hudobníci odovzdávajú iniciatívu. Nikto nemusí dominovať, aby hudba mala smer.
  • Kings & Queens – tu sa oplatí sledovať, ako sa klavír a basová linka stretávajú, ale zároveň si zachovávajú vlastný priestor.

Audionahrávka večera

Ak chcete len ochutnávku, voľte Luray. Najlepšie cez slúchadlá, bez ďalšej činnosti na pozadí. Nie je to hudba, ktorú treba analyzovať od prvej do poslednej noty. Stačí sa na chvíľu usadiť a nechať ju dýchať.

Close to Home mi pripomína, že intimita v hudbe nemusí znamenať pokoj ani ospalosť. Niekedy je to práve naopak. Čím menej toho hudobníci povedia, tým viac napätia zostane medzi slovami – alebo v tomto prípade medzi tónmi.

A možno práve preto sa k tomuto albumu budem vracať. Nie je to nahrávka, ktorá sa snaží získať si poslucháča za každú cenu. Jednoducho mu otvorí dvere a nechá na ňom, či vstúpi.

Zdieľať: