Niekedy človek otvorí Apple Music Classical len tak, bez veľkého plánu, a narazí na niečo, pri čom zabudne na čas. Mne sa to stalo pri kolekcii Vladimir Ashkenazy plays Bach, Mozart & Beethoven.
Vladimir Ashkenazy hrá Beethovena s takou samozrejmosťou, až mám občas pocit, že sa mu pod rukami klavír mení na parný valec. Žiadne zaváhanie, žiadne zbytočné gesto. Tempo, presnosť, temperament. Od takmer nepočuteľných pasáží až po údery, pri ktorých mám pocit, že tie klávesy musí každú chvíľu preraziť.
A predsa má všetko pod kontrolou. To nie je iba technická exhibícia. Je to majstrovstvo, ktoré si môže dovoliť byť divoké.
Tri hudobné svety, jeden Ashkenazy
Kolekcia ponúka Bacha, Mozarta aj Beethovena. Tri rozdielne svety, ale Vladimir Ashkenazy v nich pôsobí rovnako prirodzene. U Bacha človek vníma vnútornú stavbu hudby. Mozart potrebuje ľahkosť, ktorá vôbec nie je tak jednoduchá, ako sa na prvé počutie zdá. A Beethoven? Tam sa Ashkenazy dokáže poriadne rozbehnúť.
V Sonáte č. 15 D dur, op. 28, známej ako Pastorálna, ma fascinuje jeho istota. V šiestej sonáte F dur, op. 10 č. 2, zase tempo, ktoré udržiava s neuveriteľnou ľahkosťou. A potom je tu Mesačný svit – tá jeho zvláštna, takmer hypnotická preskakujúca matematika, ktorá človeka vtiahne a nepustí.
Perlman a Ashkenazy: jedna hlava, dva nástroje
Osobitnou kapitolou je Beethovenova Sonáta pre husle a klavír č. 5 F dur, op. 24, známa ako Jarná, v podaní Itzhaka Perlmana a Ashkenazyho.
To je nádherné partnerstvo. Dva plnohodnotné nástroje, ktoré sa nerozprávajú cez seba, ale spolu. Žiadne zbytočné sentimentálne pózy, skôr hravosť a radosť z hudby. V pomalej časti Adagio molto espressivo objavujem jemnú nostalgiu, ale nikdy nie presladenú.
Mám pocit, akoby tí dvaja mali jednu spoločnú hlavu. Takto si predstavujem skutočnú komornú hudbu.
Audionahrávka večera
Ak si z tejto kolekcie vyberiem tri zastávky, budú to:
- Beethoven: Klavírna sonáta č. 15 D dur, op. 28 – Pastorálna. Ashkenazy v plnej sile, s tempom a energiou, ktoré človeka okamžite preberú.
- Beethoven: Klavírna sonáta č. 6 F dur, op. 10 č. 2. Tu si treba všimnúť, s akou istotou a temperamentom dokáže udržať tempo.
- Beethoven: Husľová sonáta č. 5 F dur, op. 24 – Jarná. Perlman a Ashkenazy. Dvaja hudobníci, ktorí akoby dýchali jedným dychom.
A potom by som večer nechal pokojne doplynúť pri Beethovenovej Sonáte pre violončelo a klavír č. 5 D dur, op. 102 č. 2. Najmä v druhej časti, Adagio con molto sentimento d’affetto, kde sa Ashkenazy stretáva s violončelistom Lynnom Harrellom.
Možno menej známa skladba, ale o to krajšia. Po všetkej tej energii, dramatických nástupoch a virtuozite zrazu príde pokoj. Klavír a violončelo sa rozprávajú bez potreby čokoľvek dokazovať.
A tak by som tento večer aj ukončil. Bez veľkých slov. Len nechať hudbu doznieť.
