Vitajte pri ďalšej časti série AudioKult. Po súboji nahrávacích gigantov dnes opäť zhasíname svetlá a vydávame sa na neprebádané územie. Na hranice jazzu a vážnej hudby. Kde končí súčasná kompozičná hudba (tzv. klasika) a začína moderný improvizovaný jazz?
Chceme sa pozrieť na tú tenkú, takmer neviditeľnú líniu medzi moderným jazzom a vážnou hudbou v súčasnej contemporary art music. Nechceme tu riešiť prízemné labely typu „jazz meets classical“. Chceme ísť hlboko na podstatu vnímania zvuku — do bodu, kde prestane byť jasné, či počúvame prísne komponovanú hudbu s improvizáciou, alebo improvizovaný jazz s nekompromisnou kompozičnou disciplínou.
Pre pripraveného audiofila to môže byť mimoriadne zrelá a vzrušujúca výprava. Dnešok má tendenciu všetko nálepkovať, no tí najlepší súčasní vizionári tie hranice úplne ignorujú. Nepíšu „jazz so sláčikmi“ ani „akademickú matematiku prezlečenú za saxofón“. Vytvárajú čistú, organickú hudbu, kde sa prísna kompozičná architektúra a slobodná mentalita improvizácie spájajú do jedného emotívneho celku.
Pre náš reťazec (Apple music -> Canor Crius -> HiFiMAN) je táto hudba absolútnou pochúťkou. Vyžaduje totiž nekompromisnú fázovú presnosť, obrovský dynamický rozsah a schopnosť podať mikroskopické ticho rovnako presvedčivo ako komplexný rytmický polymeter. Už v smartóne narážame na praktickú otázku:
Kde vlastne tieto albumy hľadať? V Apple Music alebo v Apple Music Classical?
Pre algoritmy Big Techu je táto hudba iste nočnou morou. Niektorí autori a albumy nájdete v klasickej Apple Music pod kolónkou Jazz, iné sa preklopili do Apple Music Classical medzi súčasnú vážnu hudbu. Práve táto vyhľadávacia bezradnosť aplikácií je najlepším dôkazom, že títo umelci stoja presne v strede dvoch vesmírov.
Kľúčoví hráči novej estetiky
Vijay Iyer – Kompozícia vs. Trio
Výborným sprievodcom cez túto hranicu je klavirista a skladateľ Vijay Iyer. Skúsme porovnať jeho dielo Mutations s novším albumom Compassion.
Je to neskutočný strih! Mutations (ECM, 2014) je 35-minútová kompozícia pre klavír, sláčikové kvarteto a elektroniku. Nie je to sprievodný orchester k jazzovému klavíru, ale prísna, pulzujúca súčasná komorná hudba, v ktorej však cítiš jazzové myslenie a rytmickú pružnosť.
Preskočte na album Compassion (ECM, 2024), ktorý Iyer nahral s basistkou Lindou May Han Oh a bubeníkom Tyshawnom Soreyom. Zrazu počujete tú istú hudobnú osobnosť, no namiesto sláčikového kvarteta hrá klasické jazzové trio. Hranica medzi tým, kde sa skončila vážna hudba a začal jazz, sa v sekunde vyparí.
Tyshawn Sorey – Chameleón dvoch svetov
Tyshawn Sorey je podľa mňa kľúčová postava celej témy. Je zároveň bubeník, jazzový improvizátor a rešpektovaný skladateľ súčasnej vážnej hudby. Neobyčajný zjav.
Počúvajte jeho autorské kompozície Peregrine alebo For Roscoe Mitchell — to je nekompromisná avantgardná vážna hudba s obrovským citom pre priestor. A následne si ho pustite hrať ako bubeníka na spomínanom albume Compassion od Vijaya Iyera! Ten istý človek vstupuje do slúchadiel raz ako skladateľ súčasnej akademickej hudby a o chvíľu ako dravý, neskutočne muzikálny jazzový bubeník.
Fieldwork – Laboratórium kolektívnej kompozície
Trio Fieldwork sem musíme určite zasadiť. (Vijay Iyer, Steve Lehman, Tyshawn Sorey) a ich album Thereupon (2025), ktorým sa po sedemnástich rokoch obnovila táto trojica.
Thereupon je čisté laboratórium. Skladby na tomto albume (vyskúšajte napríklad Evening Rite alebo Embracing Difference) vznikajú kompozične, no skupina ich ďalej rozvíja kolektívnou improvizáciou. Počuť tam takmer matematickú, kryštalickú konštrukciu, no tá hudba má neskutočný fyzický groove a dýcha ako živý improvizovaný jazz.
Steve Lehman – Matematika, ktorá dostala groove
Steve Lehman je ďalší človek, ktorý sem patrí. Skladba Mise en Place ukazuje jeho fascinujúcu prácu s mikrotonalitou a komplexným vrstvením rytmov.
Lehman nepíše akademickú matematiku prezlečenú za saxofón. Je to matematika, ktorá dostala organický, strhujúci groove. Cez Susvary a Canor počuť presné mikrotonálne odchýlky, no výsledok pôsobí neobyčajne fyzicky a priamočiaro.
Tu musím spraviť malú odbočku. Hifiman Susvara sú referenčným modelom, rozhodol som sa však nasadiť na uši aj modely Arya, Organic a HE1000.
Ak chcete
Malá audiofilská odbočka o zmysle AudioKultu: kliknite sem
Hoci sú HiFiMAN Susvara naším referenčným modelom, tentokrát som vedľa nich položil aj modely Arya, HE1000 Stealth či Organic. Prečo?
Celá filozofia AudioKultu totiž stojí na myšlienke, že absolútnu hudobnú inšpiráciu nosíme denne vo svojom vrecku. Tidal, Apple Music, Qobuz — stačí smartfón alebo iPad a v sekunde vás prenesú do úplne iného akustického sveta. Na to, aby ste si túto dokonalosť vychutnali, nepotrebujete vyhradenú posluchovú miestnosť so špeciálnymi úpravami za desaťtisíce eur. Stačí vám USB kábel, kvalitný prenosný zosilňovač s DAC a dobré slúchadlá. Posluchovka, ktorú si zbalíte do malej koženej tašky.
Susvara je nekompromisná luxusná hračka pre náruživých poslucháčov, no ich cena (7K+€) vysoko presahuje rámec nášho pôvodného zámeru — dostať fantastický High-End zvuk v rozpočte do 3 000 eur. Dobrou správou je, že s len minimálnym kompromisom sa do tohto „mobilného sna“ dostanete práve s modelmi ako Arya Stealth, Organic alebo ikonickými HE1000.
Nebudem tajiť, že som sa do špecifického, rýchleho a priestorového zvuku magnetoplanárov HiFiMAN zamiloval — opäť ma nakopli hlbšie do kvalitnej hudby. Verím však, že s obdivuhodnou dôstojnosťou a poctivou kvalitou vás do tohto sveta vtiahnu aj iné dostupné legendy, akými sú napríklad štúdiové AKG K240 MKII. Ešte ich budeme testovať.
5. Craig Taborn & Morton Feldman – Zvukové paralelky a ticho
Craig Taborn a jeho album Chants sú povinnou „must hear“ jazdou. A potom nečakaný skok k Mortonovi Feldmanovi a jeho dielu For Bunita Marcus.
Feldman pracuje s časom, opakovaním, tichom a mikroskopickými zmenami. Taborn robí neuveriteľne podobné veci, ale z improvizačnej pozície. Keď dáte ich spôsob uvažovania o čase vedľa seba, zistíte, že obaja hľadajú rovnakú akustickú pravdu. A ak k tomu pridáte duo Vijay Iyer & Craig Taborn – The Transitory Poems (ECM, 2019), dostanete abstrakciu dvoch kompozičných myslí bez akejkoľvek rytmickej sekcie.
6. Pre pokročilých: Anthony Braxton & Wadada Leo Smith
Poďme na chvíľu ešte hlbšie do lesa. Anthony Braxton a jeho Ghost Trance Music alebo Wadada Leo Smith a jeho spoločný album s Iyerom A Cosmic Rhythm With Each Stroke (ECM).
Ghost Trance Music je výzva len pre pripravených audiofilov. Tony Braxton úplne ignoruje akékoľvek konvencie a posiela poslucháča do neistoty, v ktorej si vraví: „Čo to vlastne počúvam?“ Naopak, Wadada Leo Smith a Vijay Iyer na A Cosmic Rhythm With Each Stroke (inspirovanom indickou výtvarníčkou Nasreen Mohamedi) vytvorili tichý, vizuálny a transcendentálny svet. Trúbka, klavír, ticho a priestor. Ked vstúpiš do tohto sveta edície ECM, k bežnému popu sa už vracia len veľmi ťažko.
Ideálny 60-minútový AudioKult Playlist
Ak si chcete túto bezhraničnú prechádzku vychutnať v plynulom toku, zostavte si zoznam v tomto poradí:
- Vijay Iyer – Mutations I-X
- Morton Feldman – For Bunita Marcus
- Craig Taborn – In Chant (Chants)
- Vijay Iyer & Craig Taborn – The Transitory Poems
- Wadada Leo Smith & Vijay Iyer – A Cosmic Rhythm With Each Stroke
- Tyshawn Sorey – For Roscoe Mitchell
- Vijay Iyer Trio – Compassion
- Fieldwork – Thereupon (Evening Rite / Embracing Difference)
Tip na záver: Pustite si hneď po sebe albumy Vijaya Iyera Far From Over (kde hrajú Lehman aj Sorey) a Mutations. Tam už nebudete počúvať „jazz versus vážnu hudbu“. Budete počúvať hudbu, ktorá už túto hranicu nepotrebuje.
Audionahrávka večera
Otvorte svoju aplikáciu, stlmte svetlá, otvorte kvalitnú rioju a vyhľadajte album Vijay Iyer / Linda May Han Oh / Tyshawn Sorey – Compassion (ECM, 2024) v 24-bit Hi-Res kvalite.
Čo počúvať: Pustite si úvodné skladby. Sledujte neobyčajne pružný, architektúrou dýchajúci klavír Vijaya Iyera, no sústreďte sa najmä na činely a prácu s tichom u Tyshwna Soreyho. Všimnite si, ako sa pevná kompozičná forma rozplýva v absolútnej improvizačnej slobode. Potom si dohľadajte Tabornovu skladbu In Chant.
Prajeme vám hlbokú a objavnú noc na hraniciach dvoch hudobných svetov. Vidíme sa pri ďalšej časti AudioKultu!