Ľubica Orgonášová

by

Kategórie: , Značka:

Popis

Luba Orgonasova: Soprano
Czech-Slovak Radio Symphony Orchestra Bratislava
Will Humburg

1. Bellini: I Puritani
2. Puccini: Turandot
3. Bellini: Capuletti e Montecchi
4. Donizetti: Linda di Chamonix
5. Puccini: Turandot
6. Verdi: Rigoletto
7. Puccini: Gianni Schicchi
8. Bellini: La Sonnambula
9. Puccini: La Rondine
10. Donizetti: Lucia di Lemmermoor

Born in Bratislava, Luba Orgonášová studied piano and singing at the conservatory and the music academy in her hometown. She started her career in Germany, in 1988 she joined the Wiener Volksoper and subsequently debuted at the Wiener Staatsoper. In 1990 she made her Salzburg Festival début as Marzelline in Beethoven’s Fidelio conducted by Kurt Masur.

After her outstanding début as Konstanzein Mozart’s Die Entführung aus dem Serail in Paris in 1990 Luba Orgonášová was invited to sing at the most prestigious opera houses and festivals in Barcelona, Berlin, Chicago, Hamburg, Lisbon, London, Madrid, Munich, Paris, Salzburg, Vienna and Zurich. She has sung most of the lyric/coloratura soprano parts in Mozart’s operas, Italian repertoire including Verdi’s La traviata and Puccini’s La bohème, belcanto operas such as Bellini’s La sonnambula and I puritani and German romantic operas including Weber’s Der Freischütz and Schubert’s Alfonso und Estrella. Her extensive concert repertoire encompasses compositions from Bach to Poulenc, while her numerous CD and video recordings include operas as well as sacred and other vocal music.

She has worked and recorded with conductors and orchestras such as Abbado, Boulez, Chailly, Gardiner, Harnoncourt, Jansons, Maazel, Muti, Nagano, Norrington, Rattle, Sawallisch, Welser-Möst, Vienna and Berlin Philharmonic, Royal Concertgebouw Orchestra, London Philharmonic, Orchestra Filarmonica della Scala Milano, Orchestre National de France, among many others.

Ľubica Orgonášová sa vrátila
Pavel Unger, hudobný kritik | 30. novembra 2010 8:00
Čítajte viac:
Slovenská sopranistka Ľubica Orgonášová, ktorá viac ako štvrťstoročie pôsobila v zahraničí, sa na svetových pódiách vypracovala na vyhľadávanú interpretku mozartovského repertoáru. Svoj návrat na pôdu rodného mesta tak dlho odkladala, až trochu premeškala čas zenitu svojej bohatej kariéry. Bratislavské vystúpenie so súborom Camerata Salzburg (umelecký vedúci Alexander Janiczek) upravila monotematicky a predniesla päť koncertných árií z pera Wolfganga Amadea Mozarta. Terén nemilosrdný, ktorý poľahky odhalí aj nepatrné nedostatky. Orgonášová je štýlovo bezúhonná, jej tón má fazónu, frázovanie kultúru, pohyblivosť stále postačuje. Len v chúlostivých okrajových polohách už cítiť istý úbytok suverenity i farby. Pri porovnaní s triumfálnymi návratmi Lucie Poppovej a Edity Gruberovej pôsobil jej sobotný večer o poznanie akademickejšie. Orchester, ktorý sólistku sprevádzal, bol spoľahlivým partnerom, naladeným na spoločnú slohovú strunu. No šokujúco a provinčne zapôsobilo rozdelenie Mozartovej Haffnerovej symfónie na dve samostatné čísla. Taký nezmysel sme od Salzburčanov nečakali.

Ľubica Orgonášová: Plakať nie je môj štýl

5 Responses to "Ľubica Orgonášová"
  1. Osobny postreh ku slovam pana kritika. Skutocnost, ze LO spievala pred publikom v Bratislave v case ked „až trochu premeškala čas zenitu svojej bohatej kariéry“ je sice objavne tvrdenie. Predpokladam, ze sudruh Unger v tom case ked vznikla tato nahravka (tusim 1992) este tahal kacera a tak pertraktuje neskory navrat.Stoji za pocutie.

  2. igi namiesto tychto recenzii si sem mohol vpravit rozhovor s Ľubicou Orgonášovou. To by som si zmlsol.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *