Dejiny Hudby od Nadi Hrčkovej

by

Dejiny hudby I. – Európsky stredovek

Autorka 1. dielu európsky stredovek Naďa Hrčková zrozumiteľne, prístupne, ale aj zasvätene a názorne líči bohaté osudy a vývojové línie stredovekej duchovnej i svetskej, jednohlasnej, ale neskôr už i značne sofisitkovanej viachlasnej hudby, až po koniec 13. storočia. Nájdeme tu zaujímavé obrázky dobových prameňov, množstvo notových príkladov, tabuľky vývoja polyfónie, kroniku udalostí, týkajúcich sa hudby, od ukrižovania Ježiša Krista, zoznamy našej i cudzojazyčnej literatúry. Na priloženej CD platni si záujemca môže vypočuť exkluzívne nahrávky tejto hudby, vytvorené mladými bratislavskými kňazmi (Schola cantorum z Bratislavy) a súborom Voci festose len pre túto publikáciu.

Dejiny hudby II. – Renesancia 

Autorka 1. dielu európsky stredovek Naďa Hrčková zrozumiteľne, prístupne, ale aj zasvätene a názorne líči bohaté osudy a vývojové línie stredovekej duchovnej i svetskej, jednohlasnej, ale neskôr už i značne sofisitkovanej viachlasnej hudby, až po koniec 13. storočia. Nájdeme tu zaujímavé obrázky dobových prameňov, množstvo notových príkladov, tabuľky vývoja polyfónie, kroniku udalostí, týkajúcich sa hudby, od ukrižovania Ježiša Krista, zoznamy našej i cudzojazyčnej literatúry. Na priloženej CD platni si záujemca môže vypočuť exkluzívne nahrávky tejto hudby, vytvorené mladými bratislavskými kňazmi (Schola cantorum z Bratislavy) a súborom Voci festose len pre túto publikáciu.

dejiny hudby 3 Dejiny hudby III. – Barok 

Knižný titul Dejiny hudby – Barok sleduje vývojové línie hudby 17. storočia a prvej polovice 18. storočia v jednotlivých krajinách Európy, počnúc jednotlivými štýlovými prúdmi cez všetky hudobné druhy vrátane nových, ktoré priniesol barok (opera, oratórium, koncert atď.), až po tvorbu najvýznamnejších velikánov barokovej hudby (Monteverdi, Schütz, Lully, Purcell, Vivaldi, Bach, Händel), ako aj skladateľov, ktorí inovatívne zasiahli do vývoja barokovej hudby. Nezachytáva iba vývoj v najvýznamnejších európskych kultúrach (Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Anglicko), ale aj v krajinách strednej a východnej Európy, Škandinávie či v zámorských misiách. Kniha obsahuje nielen početné notové príklady a obrázky v úzkej nadväznosti na text, prílohy (synoptická časová tabuľka historických udalostí a vývoja vedy, umenia a pod.), ale aj zvukovú antológiu na CD s typickými ukážkami z tvorby najvýznamnejších osobností barokovej hudby.

dejiny hudby 3 Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia 

Publikácia prináša pohľad na epochu, ktorej diela sú základnou súčasťou štandardného koncertného repertoáru a milovníci hudby ich sčasti dôverne poznajú. Hoci ide o rozsiahly a pestrý autorský kolektív popredných odborníkov na hudbu 19. storočia, dielo je koncipované ako organický celok. Zachytáva širšie historické súvislosti, duchovné prúdy a nové hudobné trendy hudby 19. storočia. Prináša portréty kľúčových skladateľov tej doby. Obsahuje nielen početné notové príklady a obrázky, ale aj zvukovú antológiu na CD s typickými ukážkami z tvorby najvýznamnejších osobností hudby 19. storočia.

dejiny hudby 3

Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia

Dvadsiate storočie v hudbe, mnohosťou orientácií, štýlov a autorských poetík najkomplikovanejšie zo všetkých hudobných epoch, charakterizujú „dve hudby“: západoeurópska sa mohla rozvíjať kontinuitne a východoeurópska, sa dostala počas komunizmu do dlhoročnej izolácie.

Dvojdielne Dejiny hudby VI., Hudba 20. storočia (1) a (2), sa snažia preklenúť túto bariéru a priblížiť čitateľovi vo väčších autorských portrétoch tvorbu viacerých profilujúcich autorských zjavov dnes už, chvalabohu, nerozdeleného súčasného hudobného sveta. Prvý diel zahŕňa aj klasiku 1. polovice 20. storočia. Na pripojenom CD znejú ukážky zo známych a charakteristických hudobných diel.

dejiny hudby 3 Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 

 

Hudba 20. storočia (2) je prvým pokusom o celostné spracovanie problematiky tej časti stredo- a východoeurópskej hudby, ktorá sa označuje termínom „hudba Východu“. Je svedectvom o osudoch tvorby a autorov, ktorí prešli traumou komunistických režimov a ich ideológií a nepodľahli im. Ba mnohí z nich získali dnes už svetovú slávu – György Ligeti, Witold Lutosławski, Alfred Schnittke, Arvo Pärt, Henryk Mikolaj Górecki…

Kniha sa zaoberá viacerými, pre „hudbu Východu“ charakteristickými črtami, tematickými okruhmi a hodnotami: slobodou tvorby, zakotvenosťou v tradícii (hudba v hudbe), hudbou a vierou, návratmi k „arché“, úctou k pravde a autorskej veľkosti, majstrovskými syntézami.

Ukážky na pripojenom CD umožňujú čitateľovi nadýchnuť sa jedinečnej atmosféry tejto hudby.

Tieto dielka sa naozaj oplatí mať. Myslím, že okrem štvorky a trojky ich môžete všetky zohnať cez našich kamarátov Martinus alebo Mjuzik.

6 Responses to "Dejiny Hudby od Nadi Hrčkovej"
  1. Na ukazku by mohol byt zverejneny nazov jednotlivych kapitol. Ak to nie je v rozpore s autorskymi pravami. Dielo je to z toho co tu mozno vidiet istotne impozante. Vdaka patri autorke.

  2. premýšľame práve nad širšou spoluprácou pri propagácii kvalitnej hudby 🙂 Už čoskoro pripravíme s Prof. Hrčkovou rozhovor o vzniku tohto diela.

  3. Minule som si kúpil to 20 storočie celkom dobrá kniha i keď hrubá. Osobne si myslím že by nám viacerým popri audiofílii pomohol aj nejaký dobový výklad.

  4. Pozor, pod Renesanciou je komentár, vzťahujúci sa na Stredovek.
    Je to omyl.
    Reedícia Renesancie už vyšla.
    20.storočie(2),čiže tzv. hudba Východu,ešte nebola nikdy knižne takto ucelene spracovana.Preto su tam aj niektore detailnejšie analýzy, ktoré ale čitateľ, ak nemá dielo k dispozícii, môže preskočiť a čítať ďalej ( označila som ich „Pod lupou“.Je tam vôbec prvý portrét skladateľa Györgya Ligetiho – od Roberta Kolářa – skladateľa, ktorý u nás nie je veľmi známy. Dôvodov je viac, ale hlavne ten, že je nesmierne náročný na interpretáciu. Ligeti je Bach – a dnes žijeme v dobe Bachových synov. To je ďalší dôvod. A napokon,nahrávky jeho diel sú u nás prakticky nedostupné, aj na youtube sa dá vypočuť len málo, ale predsa čosi, najmä Klavírne etudy, môžem vrelo odporúčať. Ligeti bol taký perfekcionista,že autorizoval nahrávky svojich diel na CD,takže len niektoré zodpovedajú naozaj tomu, ako by tieto diela mali znieť a práve tie sú ťažko prístupné ( konkrétne nahrávky Sony).Jeho hlavným klavírnym interpretom je francúz Pierre-Laurent Aimard,ktorý nejde po sláve a popularite,ale po hodnotách.Rytmicky neslýchane ťažké Ligetiho etudy hrá, akoby hral Bacha. Na Youtube niečo z toho je.
    V tejto knihe som pojednala po prvý raz aj o niektorých vybraných slovenských skladateľoch, ktorí niečo vývojovo predstavujú,ako o normálnych skladateľoch 20.storočia a nie o separovanom gete,ktorí vytvorili komunisti pod názvom slovenská hudba a ktorý sa tu roky varil vo vlastnej šťave.Kniha je trocha i mojím osobným svedectvom a vyznaním, lebo som ňou žila od polovice 60.rokov a sledovala a prežívala ( hlavne vďaka festivalu Varsavská jeseň)jej postupný vznik a vývoj.
    Myslím, že veľmi dobre je vysvetlená poľská hudba, ku ktorej som z celej tej palety „hudieb“ mala najbližšie.
    Kniha je hrubá, ale netreba sa toho báť a čítať výberovo.
    Naďa Hrčková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *