Gyorgy Ligeti: Musica ricercata

Posted · Add Comment

Gyorgy Ligeti sa svojou skladatelskou tvorbou zapísal medzi najvíynamnejších hudobných skladatelov 20. storocia. Narodil sa v Sedmohradsku v roku 1923. Získal Maďarské, ale aj Rakúske občianstvo. Tvorba Giorga Ligetiho bola do istej miery ovplyvnená jeho vzorom Belom Bartokom.

Dielo MUSICA RICERCATA je jedeno z najviznamnejsich diel v jeho tvorbe . Túto skladbu pre fortepiano (napísal sám autor) napisal v rokoch 1951 – 1953. Touto skladbou sa snaží položiť základy nového hudebného druhu. Začína sa zaoberať myšlienkou budovania skladby z jedného tónu, dvoch tónov, troch tónov a tak ďalej, až po použitie všetkých dvanástich tónov pomocou rytmických obmien a pomocou iných hudobných prostriedkov (akcent, cezura, tremolo, náhle zmeny tempa, …). Všetky tieto vyjadrovacie prostriedky aplikoval do svojej jedenasť časťovej skladby Musica ricercata.
V prvej časti skladateľ použil len dva tóny, v časti druhej tri a takýmto pridávaním pokračoval až po jedenástu časť v ktorej už používa všetkých dvanásť tónov chromatickej stupnice. Zaujímavosťou jedenástej časti je jej téma. Tu skladatel použil tému inšpirovanú chromatickým RICERCATOM Giusepe Frescobaldiho, ktorý spracoval ako fugu. Táto skutočnost použitia Ricercatu viedla skladatela k názvu skladby.

Časť prvá:
Táto časť nemá žiadne predznamenanie, avšak použitie tónu A na takmer celej ploche prvej časti a tiež použitie tónu D v samom závere skladby nám navodí tóninu in d. V takomto prípade chápeme tón A ako dominantu a tón D ako toniku skladby. Zapísanie predznamenania DUR či MOL by bolo v tomto prípade na ploche použitých dvoch tónou zbytočné, a teda sa domnievam, že neuvedenie predznamenania bol skladatelou úmysel, keďže aj pri zapísaní tóniny by nebolo zjavné, či ide o durový alebo molový charakter. V prvej časti skladateľ použil tri rôzne tempá. Sostenuto, Misurato, Prestisimo. Samotnú skladbu vďaka týmto tempovým rozdielom môžeme rozdeliť na try menšie celky, ktoré su vo vzájomnom nepomere rozsahu, ale aj v nepomere prínosu hudobnej závažnosti. Tempo SOSTENUTO, ktoré je napisané hneď na začiatku platí prakticky len v prvých piatich taktoch, kedy zaznie akýsi tremolový, velmi výrazny vstup do hudobného diela. Tremolo zaznie súčasne v kontra oktáve a v jednočiarkovej oktáve, po ktorom nasleduje sforzátový úder dlhej hodnoty v oboch manuáloch. Po tomto veľmi krátkom úvode nasleduje zmena tempa na MISURATO. Tempo misurato nastupuje s tónom A v kontra oktáve. Pomocou meniacich sa tónových hodnôt v kombinácii s pomlčkami nám vzniká dojem zrýchlovania. Takéto klamné zrýchlovanie vrcholí až k ostinátnemu opakovaniu basového tónu od taktu __ . Ostináto prináša pravidelný tep až mechanickosť, nad ktorou sa ďalej rozvíja rytmická práca v rôznych kombináciach. Aj keď táto časť pracuje výlučne s tónom A, nie je statická, ako by sa na prvý pohlad mohlo zdať. Zahusťovanie faktúry v kombinácii z množstvom akcentov, pomlčiek, opakovania rytmických modelov a tiež nečakaných cezúr v takte __ a __ , vytvára intenzívny vzrastajúci pocit napätia vybičovaný čoraz ríchlejším tempom striedania oktáv v base. Napätie vrcholí v takte __, kedy tempo vzrastie až do PRESTISSIMA, tu sa basový rytmus zmení a zároveň ziednotí a zaznieva súčasne na ploche ___ taktov. Celkovo zaznieva jeden rytmický model skladajúci sa z trioly a štvrťovej noty deväť krát, po ktorom nasleduje klamné akoby zastavenie, spôsobené množstvom pomlčiek pripomínajuce začiatok skladby. Opäť nasleduje akýsi návrat rytmického sa rozbiehania podobného z predchadzajúceho celku (MISURATO), ktoré tentokrát nezaznieva v pianopianisime a v kontra oktáve, ako tomu bolo po prvý krát, ale zaznieva v oktávach a v oboch manuáloch. Rytmus nie je presne zopakovaný, pomocou pridania duoly, trioly, kvartoly až septoly, skladba vrcholí do maxima. Po septole nasleduje krátka jednotaktová odmlka, po ktorej nečakane po prvý krát zaznie tón D, ktorý zároveň ukončuje prvú čásť skladby Musica ricercata.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *