„To be held for a long time“ – Americký minimalizmus

Posted · Add Comment
Daniel Matej

„… Prvým bojom takmer každého umelca je odlúčiť sa od starého umenia Európy.“ (Donald Judd 1

„Jednoduchosť formy nutne neznamená jednoduchosť skúsenosti.“ (Robert Morris) 2

„Zaujímajú ma perceptibilné procesy. Chcem byť schopný tieto procesy počuť prostredníctvom znejúcej hudby.“ (Steve Reich) 3

„Zdravá hudobná situácia nastane iba vtedy, keď sa spojí funkcia skladateľa s funkciou interpreta.“ (Steve Reich) 4

„V poslednom období sa toho o minimalizme napísalo veľa, ale ešte som nenašiel nikoho, kto by povedal, že sa niečím takým zaoberá. Z toho usudzujem, že tu ide o tajnú reč, ktorú používajú kritici, keď si medzi sebou vymieňajú názory v umeleckých časopisoch.“ (Sol LeWitt) 5

Wim Mertens v úvode svojej práce s názvom American Minimal Music píše, že termín ’minimal’ je v súvislosti s hudbou, ktorú takto označuje problematický, pretože nevystihuje jej podstatu, poukazujúc iba na redukciu východiskového materiálu a ignorujúc iné znaky, ktoré tomuto termínu svojou podstatou odporujú (napríklad skutočnosť, že väčšina reprezentatívnych skladieb minimalizmu svojou dĺžkou mnohonásobne prekračuje bežný štandard trvania kompozícií vytvorených v euroamerickej hudobnej tradícii). Napriek uvedenému spochybneniu, ako aj napriek výhradám samotných umelcov, či už výtvarníkov (ako je zrejmé z posledného úvodného citátu), alebo hudobníkov a ich nechuti prijať termín minimalizmus na všeobecné označenie štýlových prejavov, ktorých boli tvorcami, však treba konštatovať, že spomedzi všetkých alternatív táto sa v odbornej terminológii presadila najviac. Z tohto dôvodu budeme termín minimalizmus používať prednostne aj my.

Predstavitelia

Za predstaviteľov americkej minimal music (resp. ’repetitive music’, ’pulse music’, či inak – ’acoustical art’, ’meditative music’ alebo ’hypnotic music’) je možné považovať predovšetkým jej štyroch zakladateľov a priekopníkov, teda

  1. La Monte Younga,
  2. Terryho Rileyho,
  3. Steva Reicha a
  4. Philipa Glassa,

ale – azda s výnimkou La Monte Younga – aj v ich prípade ide iba o obdobie, trvajúce od konca 50-tych (resp. začiatku 60-tych) rokov po (maximálne) koniec rokov 70-tych. V tomto texte sa teda budeme výberovo venovať iba skladbám, spadajúcim do uvedeného obdobia a predstavujúcim kľúčové body vo vývoji hudobného myslenia uvedených skladateľov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *