Od Perotina po Steve Reicha

Posted · Add Comment

Idey minimálneho v hudobných dejinách s súčasnosti /Von Perotin bis Steve Reich. Die Ideen des „Minimalen“ in der Musikgeschichte und Gegenwart“

Zborník z medzinárodného sympózia Melos- Étos 2005, Ed. Naďa Hrčková, Hudobné centrum Bratislava 2005

Apartný medzinárodný, v nemčine, angličtine, slovenčine a češtine vydaný zborník príspevkov z už 10. sympózia k aktuálnym otázkam súčasnej hudby v rámci festivalu Melos-Étos ( Slovensko, Bratislava) prišiel znova s výsostne aktuálnou a málo reflektovanou problematikou tzv. minimalizmu. Takzvaného preto, že tento pôvodom výrazne americký jav sa v rámci novej, postmodernej paradigmy umenia ( i hudobného) od 70.rokov v rôznych atypických podobách šíril aj na európskej pôde. Kým americký minimalizmus charakterizuje predovšetkým pomalá, rôzne vynaliezavá a štýlovo i štylisticky, podľa autorských poetík častokrát veľmi odlišná premena niekoľkých, melodicky a rytmicky obmedzených, stereotypných figurácií (modelov), na európskej pôde sa ujala predovšetkým celková redukcia hudobného materiálu, zrejme ako zákonitá reakcia na krajný stupeň zložitosti a sofistikovanosti hudobného procesu, ktorý kulminoval vo vrcholnom serializme, až sa stal sa v mnohých smeroch pre publikum i skladateľa neznesiteľným.

Zborník s Konverzatóriom s hosťom festivalu Stevom Reichom (spracovaný D.Matejom) je síce aj o tomto americkom minimalizme a Reichovej autorskej poetike, podobne ako príspevok F.Reininghausa a M.Blahynku o nových minimalistických operách, či E.Christensena o minimalizme v dánskej hudbe.

Celkove však prináša – v duchu témy sympózia – naozaj predovšetkým dejiny európskych kompozičných „minimalizmov“: Bola to najmä krajná koncentrácia na maximum hudobnej informácie na čo najmenšej ploche. To môžeme nájsť v kontroverznej polemike s údajnými dejinami minimalizmu v európskej hudbe, počínajúc stredovekým Perotinom z pera W.Dömlinga, cez Tomaszewského príspevok o hĺbke a miniatúrnosti vo vrcholnoromantickej piesni, alebo o kompozíciách s malým počtom tónov od P. Andraschkeho, podobne v pojednaní o ideách „minimálneho“ v Chopinových Prelúdiách ( Irena Poniatowska), ba dokonca o tohto druhu „minimalizme“ u F.Liszta (H.Loos), či F.Schuberta ( H.Jung). Až po súčasnosť a po maximum – z minimálneho ( na C strune) – vo Violovej sonáte Györgya Ligetiho od R.Kolářa, v Ligetiho ďalších skladbách od Marie Kostakevy, alebo u K.H.Stockhausena ( A.Draus). Napokon k osvetleniu vývoja Novej hudby na Slovensku vo svetle minimálneho a maximálneho prispeli osobnostnou apológiou „minimálneho“ ako „maximálneho“ skladateľ Vladimír Bokes a podobnou osobnostnou kritikou komercie a populizmu a obranou atakovanej „elitnej“ súčasnej slovenskej hudby v nekrológu za predčasne zosnulým J.Benešom (N.Hrčková), ktorého Klavírny koncert č.3 bol zlatým klincom na úvodnom otváracom koncerte festivalu. Historiograficky originálne i zábavné bolo filigránske vylíčenie tzv. „ minimalistických“ kompozícií ( neraz len jednovetých zvolaní) Ludwiga van Beethovena od R.Pečmana. Azda najbližšie sa téme sympózia priblížili tie príspevky, ktoré poukázali na špecifiká krajného zjednodušenia a kvázi minimalistickej repetitívnosti s kombinácii s európskou procesovosťou a postmodernej polyštýlovosti u Arvo Pärta , Alfreda Schnittkeho, H.M.Góreckého (C.Floros, K.Ploskoń, Z.Szwajgier). Napokon dva zaujímavé príspevky ( Y.Kajanová. S.Weiss) priblížili originálne idey maximálneho v minimálnom v džeze a modernej populárnej hudbe.
-hn-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *