Žilinčania s Pärtom na BHS opäť bodovali

Posted · Add Comment

Štátny komorný orchester Žilina (v zahraničí známy aj ako Sloveak Sinfonietta) tu už asi nemusíme predstavovať. Viacerí sa vyjadrujú, že je to dnes na Slovensku asi najkvalitnejšie hudobné teleso. Vznikol v roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ u nás. Odvtedy získal more ocenení napr. Salzburger festspiele, Pražská jar, Wiener Festwoche, …

Pod taktovkou súčasného šéfdirigenta Olivera Dohnányho na BHS zahrali diela Karla Jenkinsa, Petra Martinčeka, Štefana Németha-Šamorínskeho a Arvo Pärta.

Karl William Pump Jenkins (1944) je typickým predstaviteľom súčasnej anglickej hudby so všetkým čo k tomu patrí. Uvedené dielo Palladio patrí k prvým skladbám Jenkinsovho návratu. Oscilujúcim medzi prvkami skorého baroka a reichovým minimalistickým prístupom, ktorý som cítil najmä v tretej vete. Largo v podaní ŠKO úplne dýchalo.

Druhým dielom bola Martinčekova 3. benátska symfónia. Dielo veľmi výpravné (spolu so zboristami s Techniku na nás hralo viac ako 70 muzikantov.) Pri porovnaní s Jenkinsovými kompozíciami mi nedalo nevnímať, že Martinček v zásade rozpráva skôr príbeh s dejom. Sám autor uvádza, že dielo je akási koláž pocitov a vnemov ktoré si v sebe nosí z návštev tohto mesta. Excelentné prevedenie len umocnilo pekný zážitok. Chceme počuť od Martinčeka viac.

Príjemným prekvapením pre mňa bolo CD, ktoré organizátor rozdával každému návštevníkovi. Možno práve toto je cesta ako zvýšiť atraktivitu koncertov vážnej hudby a zároveň spropagovať dielo autora. Ale o tom samostatne v inom poste.

Pri počúvaní diela Slovenská rapsódia 2 pre violončelo a orchester som už od prvých taktov vnímal silný pesničkový a folklórny podtón. Veľmi spevne a precítene ho zahral sólista Ján Slávik. Ihneď mi chodili po rozume Kodályho paralely. Dielo vzniklo v roku 1960 a nadväzuje na lizstovsko-bartókovský model rapsódie.

Ale už prišiel očakávaný vrchol večera a Pärtova Tabula Rasa. Pärtovo dielo poznám z nahrávok snáď kompletné, koncertné prevedenie však posunulo moje vnímanie ešte o hodne ďalej. Je to ako mantra so zopár notami. Je neuveriteľné, ako málo prostriedkov Pärtovi stačí na taký monumentály zážitok. A ako dlho s tými témami vie v absolútnom napätí pracovať. Napriek tomu, že cítite veľkú poéziu a lyriku permutácie slákov majú mnoho krát minimalistický rozmer. Maestro. Pre vinylistov – Tabula rasa bola prvá gramoplatňa, ktorá vyniesla Pärta na olymp ECM neba.


Samples

  1. tabula rasa – arvo pärt
  2. Karl Jenkins conducts Palladio

Skvelé husle v podaní sólistov Juraja Tomku a Ivany Pristašovej a klavír Ladislava Fančoviča. Skvelý zážitok. Odišli sme nadšení. Ak uvidíte niekde v programe ŠKO Žilina, kúpte si lístok. Neoľutujete.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *