Sobotný večer s Melos Étos

Posted · 1 Comment

Sergej Kopčák
Milánska La Scala, Londýnska Covent Garden, Parížska Opera, Carnegie Hall, Metropolitná opera NY.
neviem čo viac dodať k večeru, od ktorého som mal veľké očakávania.

Dramaturgicky výborne zvolený úvod od Vladimíra Bokesa. Postlúdium k storočnici Eugena Suchoňa. Precízne zahraté, veľmi meditatívne. Akoby sa niečo vo vnútri prebúdzalo. A hľadalo. V nejakom neznámom svete a snažilo sa nájst cestu von. Chutný predkrm pred hlavným programom večera. Ale to už vstúpil do siene Sergej Kopčák.

Ten hlas, to je naozaj paráda. Bázlikové Kánonické variácie boli pre mňa jedným z vrcholov večera s výrazne sakrálnym posolstvom dokonale zaspievaným Skopčákovým hlasom. Ucelené dielo plné hudby a prekvapení postavené na konfrontácii barytónového hlasu a gradácii témy orchestrom. Verše nakoniec iba umocnili dojem s veľmi kompaktného diela, ktoré by som kľudne počúval znova a znova. Krásne zohratý dialóg medzi chorálovými časťami a modernými vnemmi. Bravo maestro. Bol som toho plný.

Ako tretie odznelo dielo Romana Bergera. Explozívne, plné výbušnosti a kontrastu. Vzniklo na objednávku festivalu Melos Étos a keď som videl pri ďakovačke autorove oči plné dojatia, pochopil som, aké dôležité je hrať žijúcich autorov a poskytnúť im adekvátny priestor.

Absolútny koniec večera bola skladba Tri slová od Ilju Zeljenku. Nevediac do čoho ideme, bavili sme sa pred koncertom: „ktoré zásadné to budú?“. Zážitok i interpretácia prekonali všetky očakávania. Akoby veselé postskriptum. Humorná rozlúčka v netradičnom nástrojovom zložení. Je fascinujúce, s akým malým množstvom prostriedkov sa dá odovzdať toľko obsahu. Už pomaly pôjdem. Nadčasovosť tejto skladbe dodáva najmä fakt, že vznikla v roku 2006, rok pred jeho smrťou. Prinúti vás nielen vnímať krásu, ale i premýšľať nad zmyslom toho všetkého. Jednoznačne najucelenejšie dielo idúce odniekiaľ niekam.

Sergej Kopčák je skvelý. Orchester tiež. Rozmýšľal som, čo povedať neoslavného, kritického na dnešný večer. Nenapadá ma vôbec nič. Iba ak to, že to bolo veľmi krátke a rád by som tam sedel oveľa dlhšie a počúval tú krásu viac. Ale je neskorý večer, tiež …. už pomaly pôjdem.

Záverom iba to, že toto všetko už zajtra končí. Na rozlúčku nám v Divadle Aréna zahrá anglický komorný orchester London Sinfonietta. Neseďte za tými bedňami a príďte.

Samples

One Response to "Sobotný večer s Melos Étos"
  1. Pohorelec píše:

    Nehybne jadra ticha – chce to viac Zeljenku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *