Melos a poľský Orkiestra muziky novej

Posted · Add Comment

Ak predošlý deň bol dňom harmónií, farieb a kontrastov, dnešný by som nazval elixírom a kaleidoskopom možností a nápadov.

Aspoň tak na mňa pôsobila konfrontácia súčasnej poľskej a slovenskej hudby. Ak má Melos-Étos v podtitule hudba je všade, je nutné poznamenať, že hudba sa posúva aj v čase.

Som rád že v dramaturgii koncertu sa opäť zjavili mená Beneš a Zeljenka. Špeciálne Jozef Benci spolu so sopránistkou Agátou Zubel urobili s Iljových Mutácií naozajstný zážitok. PIK PAK POK. Vôbec zjav a prejav Agáty Zubel, ktorá okrem interpretácie je aj autorom poslednej skladby Not 1 pre hlas, komorný súbor a elektroniku na mňa pôsobila doslova vulkanicky. Žiadna priemernosť. Naopak živočíšnosť, humánnosť prejavu a nasadenie také, že mi pri finále stáli všetky chlpy na tele. Mimochodom skladba je skomponovaná na text rovnomenného dramaturgického monológu Samuela Becketa z roku 1972. Ale ako.Poľský rozhlas  v rou 2013 nominoval nahrávku skladby do súťaže International Rostrum of Composers. kde získala víťazné ocenenie v hlavnej kategórii.

Veľmi milým prekvapením bola skladba Nie si a si Lukáša Borzíka. Kompaktné ucelené vážnejšie dielo, ktoré by som si rád vypočul znova. Skladba pre mezzosoprán a komorný súbor na text básne Daniela Pastirčáka vznikla na objednávku festivalu.

Z úplne iného súdka čerpala skladba Cezary Duchovského I. Vôbec kombinácia elektroniky a akustiky otvára stále nové obzory.

Celkovo musím len chváliť. Nemám čo koncertu vytknúť. Nemal slabé miesto. A tá spŕška nápadov, to skonzumovať počas dvoch hodín bez prestávky – dá to zabrať. Dirigoval Szymon Byvalec.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *