Melos Etos v Slovenskej filharmónii.

Posted · Add Comment

Prvý deň maratónu s názvom Melos Étos je za nami.

Absolvovať 3 koncerty je naozaj únavné, ale absolvovať 4 je priam nemožné. To je i malá výtka organizátorom, pretože elektronický koncert Jonáša Grušku a Kateryny Zavolokej, ktorý bol navyše skomponovaný a premiérovaný k príležitosti podujatia ma ako experiment zaujímal, uprednostnil som však hlavný koncert v Slovenskej filharmónii.

Hlavné prekvapenia? Hneď tri.

O veľmi príjemný štart prvého komorného koncertu sa postaral Jozef Malovec. Oslnilo ma však Sláčikové kvarteto Jany Kmiťovej č.3 „Strmé mosty“ najmä jeho stredná časť v podaní Stadlerovho kvarteta. To bolo niečo. Zaujali aj Kurtágove kúsky „Six Moments musicaux.

Hlavný koncert mal svoje silné stránky v prvej časti.

  1. Jukka Tiensuu: Vie
    To bol nárez. Tie vlnenia a rezonancie posilnené naozaj obsadeným orchestrom SF. Autor má evidentne zmysel pre kontrast a farby. Toľké zvukovú farebnosť som tuším ešte v Slovenskej filharmónii ani nepočul. Našlapané, ucelené kompaktné dielo, ktoré by som sa nebál nazvať highlightom večera.
  2. Kaija Saariaho: Aile du songe
    Tá hravosť a ľahkosť ma dostala. Pre mňa úplne nové harmónie, na ktoré ma predtým naladila ešte audiovizuálna prezentácia v prízemí. Oceňujem tiež kompaktnosť a doladenie jednotlivých častí. Zimomriavky, emócie, ani som nevedel ako ušiel čas. Obe zmienené diela jasne dokazujú, že orchestrálne formy ešte nie sú ani zďaleka vyčerpané.

Koncert uzavreli diela Petra Kolmana „Tri eseje ore orchester“ a „Transformácie“ Romana Bergera.

To už sa však teším na zajtra. Večer ma v Slovenskom rozhlase čakajú Buffovci a Quasar Ensemble ale najmä Ligeti s jeho „Atmospheres“.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *