„Vokálno – inštrumentálna lyrika II.“ 14. máj 2013, 19:00

Posted · Add Comment

14. máj 2013, 19:00|Múzeum Vojtecha Löfflera – Košice 

„Vokálno – inštrumentálna lyrika II.“

Luciano Berio: O King

Ivan Buffa: Sláčikové kvarteto

Michael Jarrell: …Nachlese…

Ivan Buffa: Locatelli Caprice

Luciano Berio: Folksongs

————————————–

QUASARS ENSEMBLE

Andrea Bošková / flauta,  Júlia Gálová / hoboj, Martin Mosorjak / klarinet, István Siket / trúbka, Diana Buffa / klavír, Maroš Potokár / husle, Peter Mosorjak / husle, Peter Zwiebel / viola, Andrej Gál / violončelo, František Výrostko / kontrabas, Tamás Schlanger / bicie nástroje

Hostia: Milan Paľa / husle, Martin Krajčo / gitara, Maros Ádám / bicie nástroje

Ivan BUFFA / dirigent

Eva ŠUŠKOVÁ / spev

Druhý koncert z cyklu vokálno – inštrumentálnej lyriky hudby 20. a 21. storočia v rámci série koncertov Quasars Ensemble, rezidenčného súboru Kasární/Kulturpark, prináša azda naslávnejšie dielo vedúcej postavy svetovej avantgardy – Folk Songs Luciana Beria a zároveň zahajuje prezentáciu tvorby košických skladateľov. V 11 piesňach objavujeme nie len kozmopolitný profil ľudovej hudby, pochádzajúcej z mimoriadne zaujímavých regiónov Európy ako napr. Arménsko, Sardínia, Auvergne, Azerbajdžan – dielo bolo napokon komponované pre skladateľovu manželku, slávnu speváčku a skladateľku Cathy Berberian, ktorej rodičia boli arménski prisťahovalci v USA, ale aj typickú taliansku či americkú ľudovú hudbu, ba dokonca aj pôvodnú  Beriovu umelú piesňovú tvorbu (časti La donna ideale a Ballo sú Beriove vlastné kompozície). Skladateľ piesne prispôsobil vlastnej hudobnej poetike, dokonale využijúc špecifický charakter zostavy siedmych odlišných nástrojov. Dielo síce nie je typickou ukážkou novátorsky dráždivého beriovského kompozičného sveta a účinkovalo skôr ako dôkaz muzikality jeho modernisticky zmýšlajúcej generácie „darmstadtskej školy“. Napriek tomu však predstavovalo jednu z prvých dôležitých reakcií na prekomplikovanosť avantgardných experimentov (podobne ako napr. Ligetiho Musica ricercata pre klavír či Scelsiho Quatro pezzi su una sola nota pre orchester, ktoré sú vystavené na jedinej note!), naväzujúce na Bartókov folklorizmus, predznamenajúc následný príchod hudobnej postmoderny.

Naproti tomu v …Nachlese… pre hlas a sláčikové kvarteto zhudobňuje významný žijúci švajčiarsky skladateľ Michael Jarrell, predstaviteľ strednej generácie, vlastný imaginárny text podobne, ako Poulenc vo svojej Rapsodie nègre. Výsledkom je akýsi  druh « šamanizmu «, striedajúci tiché, miestami až iluzórne prejavy mystiky s dramaticky vypätým výrazom.

Sláčikové kvarteto košického skladateľa Ivana Buffu napokon predstaví štvorčasťový kontrastný formový celok (sonátová časť – pomalé nokturno – gradujúce sólistické scherzo – rýchla smršť ako náznak ronda), plynúci attacca bez prerušenia. Skladbu komponoval autor niekoľko rokov počas vysokoškolských štúdií a možno ju považovať za jeho prvú rozsiahlejšiu kompozíciu, reagujúcu na podnety zo stredoeurópskeho priestoru. Kvarteto bolo medzičasom prezentované vo viacerých krajinách Európy a na rozdiel od ostatných skladieb koncertu, ktoré odznejú v košickej premiére, ho malo pred niekoľkými rokmi  možnosť počuť aj košické publikum v podaní ešte vtedy existujúceho Zwiebelovho kvarteta.

Program dopĺňa Buffova kolážová kompozícia Locatelli Caprice a Beriov O King, ktorý zhudobnením mena Martina Luthera Kinga reagoval na násilnú smrť známeho afroamerického babtistického kazateľa a bojovníka za ľudské práva.

Zučastnená skladateľská trojica sa v dramaturgii koncertu neocitá náhodou: Michael Jarrell  vo svojich kompozíciách rozvíja precíznu rytmickú stránku textúry, organizuje tónový materiál na seriálnom princípe a vyčerpáva využívajúci inštrumentár na maximum podobne, ako Luciano Berio vo svojich vrcholných kompozíciách. Ivan Buffa na túto tradíciu v určitom zmysle naväzuje ako niekdajší Jarrellov žiak na Viedenskej hudobnej univerzite.

plagat_600x800

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *