Bachratá: Frozen Colors

Posted · Add Comment

S týmto som odchádzal z ďalšieho koncertu Novej Slovenskej hudby. Prečo tak málo. 🙂

Quasarovcov a Buffovu cestu sledujem už hodne dlho a znova pripomínam. Je ako víno. Hudbu nielen precíti, ale aj pochopí. Napadajú ma súvislosti medzi hudbou a matematikou. Evidentné pri dirigovaní Bizoňovej skladby Noneto no nie to. Vôbec dramaturgia Buffových koncertov prináša nový vietor do slovenskej hudby. Nové výzvy a motivácie, ale najmä cestu – ako mladého poslucháča postupne dostať k počúvaniu vážnej hudby. Skutočne ľutujem, že nebudem na zajtrajšom koncerte (Buffa: Organismi pre mezzosoprán, komorný súbor a orchester), ale popadané lístie a hora dreva na chalupe nepočkajú. 🙂 Verím, že sa dočkám aspoň nahrávky.

Rád by som tiež vyzdvihol zvukovo i interpretačne vysoko hore Bokesovo Concertino pre violončelo a komorný orchester. Skvelá muzika vyžadujúca od poslucháča maximálne sústredenie. A čo nakoniec? Začiatok.

Sedem kompozičných študií Ilju Zeljenku otvorili nekonečnú hravosť a imagináciu. Nápaditosť každej témy bola podčiarknutá jej krátkosťou.

Opäť raz krásny deń.

Vďaka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *