Belle Èpoque

Posted · 1 Comment


21.10.2012|17.00|Pálfyho palác, Zámocká 47, Bratislava

Piesňový recitál|Knut SCHOCH, tenor (DE), Ivan BUFFA, klavír (SK)

 

Hugo Wolf  (1960 – 1903)

Schon streckt ich aus dem Bett (text: Zbierka talianskych piesní – autor: Paul Heyse, 1896)

O wüßtest du (text: Zbierka talianskych piesní – autor: Paul Heyse, 1896)

Auch kleine Dinge(text: Zbierka talianskych piesní – autor: Paul Heyse, 1891)

 

Franz Liszt (1811 – 1886)

Wieder möcht´ ich dir begegnen (text: Peter Cornelius, 9.10. 1860)

Du bist wie eine Blume (text: Heinrich Heine, 1844/1860)

Die Glückliche (text: Adolf Wilbrand, 1879)

 

Ján Levoslav Bella (1843 – 1936)

Mag da draußen Schnee sich türmen (text: Heinrich Heine, 29.4. 1874)

Du schwebst mir vor (text: Johann NepomukEnders?, (26.4. 1877)

Sehnsucht op.5 č.4 (text: Johann Nepomuk Enders?)

Ich hätt´ es nimmermehr gedacht! op.12 č.1 (text: Heinrich Heine)

 

Gustav Mahler (1860 – 1911)

Blicke mir nicht in die Lieder (text: Friedrich Rückert, 1901 – 1903)

Ich atmet´ einen linden Duft (text: Friedrich Rückert, 1901 – 1903)

Liebst Du um Schönheit… (text: Friedrich Rückert, 1901 – 1903)

Ich bin der Welt abhanden gekommen (text: Friedrich Rückert, 1901 – 1903)

 

Alban Berg (1885 – 1935)

Die Nachtigall (text: z cyklu 7 frühe Lieder, 1907)

Liebersode (text: Otto Erich Hartleben, z cyklu 7 frühe Lieder, 1907)

Im Zimmer (text: zcyklu 7 frühe Lieder, 1907)

 

Alexander Albrecht (1885 – 1958)

In der Winternacht (text: Reinhard Volker, 1910)

Auf Wiedersehen (Wiedersehn, text: ?,asi 1903)

An Dich (text: Roman Klatt, 19.9. 1905)

Mein Herz (text: Hermann Hesse, 1910)

 

Erich Wolfgang Korngold (1897 – 1957)

Aussicht (text: Joseph von Eichendorff, 1911 op.posth.)

Sangesmut (text: Joseph von Eichendorff, 1911 op.posth.)

Vom Berge Aussicht (text: Joseph von Eichendorff, 1911 op.posth.)

 

Richard Strauss (1864 – 1949)

Die Nacht op.10 č.3 (text: Hermann von Gilm, 1882/1883)

Zueignung op.10 č. (text: Hermann von Gilm, 1882/1883)

Geduld op.10 č.5 (text: Hermann von Gilm, 1882/1883)

 

Belle Èpoque

 

Belle Époque, alebo Krásne časy charakterizuje priaznivé obdobie na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia, kedy v Európe nevídane rozkvitá ľudské snaženie na poli vedy, kultúry, spoločenského života, pretavené do rozmanitých podôb krásy, blahobytu a pokroku. Symbolizuje ich vďaka technickému progresu množstvo vynálezov ako automobil, fotografia, metro či film, umelecké pamiatky ako Eiffelova veža či umenie Alfonza Muchu, rozvíjajúci sa impresionizmus, secesia a napokon aj moderna (symbolizmus, expresionizmus). Sigmund Freud zakladá psychoanalýzu, Albert Einstein teóriu relativity. Zábava v kabarete, salónoch či kaviarňach zbavuje ženu korzetu a užívanie si života naberá nebývalé rozmery. Z architektonických pamiatok, vzniknutých počas tohto obdobia na Slovensku sem patrí napr. Modrý kostolík či niektoré skvostné stavby na Štúrovej ulici alebo na Šafárikovom námestí v Bratislave, ale aj Grand hotel v Starom Smokovci, Villa v Lubochni a mnohé ďalšie.

Na poli hudby rozmanitým spôsobom vrcholí emocionálny náboj novoromantizmu ako aj množstvo reakcií, hľadajúcich iné možnosti hudobného vyjadrovania sa, často siahajúcich po extrémnych až dekadentných prostriedkoch. Fin de sièclesa v hudbe prejavuje harmonickým uvoľňovaním pomocou paralelizmov a využívaním módov debussyovského impresionizmu, vedúceho až k rôznym ďalším formám modality, atonality, ale aj stálym snahám o hľadanie potenciálu tonality. Tá sa však dostáva do stále väčších zápletiek, vznikajúcich ďalším rozvíjaním možností svojich harmonických vzťahov. Výsledkom je taká skutočnosť, že tonálne centrum, na ktorého idei bola tonálna hudba vlastne postavená, často existuje už iba vo virtuálnej rovine. Tonálno – funkčné vzťahy síce naďalej existujú, avšak ich vzťah k centru možno považovať za nezávislý. A to je už len otázkou času, kedy takýto vzťah zapríčiní pád systému a zároveň vznik systémov úplne nových.

Kým však k tomu dôjde, vznikne v období viac než 20 rokov množstvo diel hudobnej literatúry, ktoré stoja na piedestály ako jedny z najvzácnejších hudobných artefaktov-symfónie Gustava Mahlera,  Antona Brucknera či Jeana Sibelia, dielo Giacoma Pucciniho, Richarda Straussa. Pieseň ako intímne médium poskytlo skladateľom nielen hlbokú výpoveď na krátkej časovej ploche v kongeniálnom spojení s textom, alebolo priestorom pre malé „laboratórium“ pokusov v oblasti harmónie nie len pre neskorých romatikov ako Franz Liszt, Ján Levoslav Bella, Gustav Mahler, Sergej Rachmaninov, či Hugo Wolf, ale aj pre vtedy mladých autorov – vrstovníkov Albana Berga a Alexandra Albrechta, Ericha Wolfganga Korngolda, ale aj Bélu Bartóka, Arnolda Schönberga, Antona von Weberna a mnohých ďalších.

Všetku krásu kreácií ľudského ducha počas Belle Époque prerušila až 1. svetová vojna…

Ivan Buffa

 

 

 

 

 

One Response to "Belle Èpoque"
  1. Igi píše:

    A pekný program na nedeľný podvečer je hotový. Ďakujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *