Otvárací koncert Konvergencií s Quasars Ensemble

Posted · 1 Comment

Tak som sa práve vrátil z dvojkoncertu, ktorý je síce promovaný ako otvárací reálne je však už tretí v programe tohtoročného 13. ročníku festivalu. Ako uviedol jeho šéfdramaturg a art director Jozef Lupták tento 13. ročník sa bude niesť v duchu sólových recitálov. Už z prvého z nich – husľového s Igorom Karškom som bol unesený. Nielen excelentnou istotou nástroja a prednesu ale i veľmi ľudským prístupom k publiku. Nedá mi nerozmýšľať, že čím hodnotnejšia osobnosť, tým viac skromnosti. Ale porade.


Prvý koncert bol v réžii Buffovcov. Už minule som poznamenal že Quassars Ensemble je ako víno. Koncert od koncertu lepší, jasne vyprofilovaní s charakteristickou dramaturgiou i prednesom. Tentokrát sme si opäť zaspomínali na Albrechtovcov (Alexandra aj Hansiho).  Alexandra jeho sonatínou pre 11 nástrojov, ktorá sa síce hraje ojedinele ale mimochodom čoskoro zaznie opäť v rámci BHS.

Šusková opäť nesklamala. Séria piesní

  1. Reue
  2. Friedhofgras
  3. Mein Herz
  4. In der Winternacht a
  5. Der Werdammte

v úprave Ivana Buffu mi nedovolili uvolniť pozornosť ani na chvíľu. Prirodzene Šušková svojím prejavom dodáva interpretácii i nový (temer divadelný) rozmer. Pridala i atmosféra Klarisiek. Skvelé. Vrcholom pre mňa bol môj obľúbenec Paul Hindemith s jeho Kammermusik č.3 pre violončelo a 10 sólových nástrojov. Tá kompozičná skladba ma úplne dostala. Rozbeh pozvoľný, finále grandiózne. Plné emócií a vĺn. Kľudne by som si dal tú jazdu ešte raz.


Je faktom, že publikum ide za hviezdami. Po Quasarovcoch naozaj nieje ľahké v krátkom čase absolvovať ďalší koncert. Pre tích, čo odišli mám však zásadný odkaz. Zásadná chyba. Recitál Igora Karška bol tak dramaturgicky i interpretačne perfektne zvládnutý, že musím rozmýšľať, či som toľko emócie v nejakom koncerte tento rok vôbec absolvoval. Istota, emóciá, vibrácia, melódia, prežitie. Pán muzikant. Blochove suity som priam zhltol. Kedže boli tvorené priamo pre Yehudi Menuhina, okamžite idem zháňať, či nevyšli aj na vinyle. 🙂 A Schnittke? Plný života a náboja, Ako vždy. Skvelý bol pre mňa kúsok Adagio zo Sonáty pre sólové husle od Borisa Blachera. Ale to baroko…

Tak svelého Bacha som už dávno na živo nevidel. Skvelý prídavok. I čarovne citlivé finále recitálu.


Tešme sa spolu na zajtra.


Cage full of Music solo piano s Norou Škuta a Luptákov cello recitál v Design factory. Tešíme sa.

One Response to "Otvárací koncert Konvergencií s Quasars Ensemble"
  1. Igi píše:

    Cage full of Music solo piano s Norou Škuta a Luptákov cello recitál v Design factory.

    Trochu si pomôžem citáciami z knihy: Alex Ross Zbývá jen hluk (Naslouchání dvacátému století)
    A ten zase cituje pána menom Cage:volne „Krása na nás číha kdekoľvek a zároveň všade počujeme hluk, keď sa pozorne započúvame môžeme byť nakoniec fascinovaný.“
    Ross svoje putovanie hudbou prechádza až do neďalekej minulosti a súčasnosti. Rozmach americkej moderny vidí vďaka politickej potrebe jednak prevalcovať Wagnera a Straussa po vojne v Nemeckej kultúre aj za pomoci finančných stimulov z nečakaných zdrojov. Druhou pohnútkou za Kenedyho v USA je podporovať kultúru aj štátom aby nezaostali za ZSSR. Zaujímavé čítanie. Viac som však zvedavý na dnešný večer.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *